Ako som spomenul v predchádzajúcom článku, vystúpili sme na malom letisku Baneasa, kde vydávali batožinu priamo z lietadla. Budova vyzerala ako naša okresná železničná stanica. Kde to som?
Ale potom to už bolo inak. Nehovorím, že to nedýchalo južanským štýlom (čím južnejšie, tým väčší bordel, ako hovorí klasik), ale až tak na tom lepšie nie sme, ako by sme si mysleli.
Bukurešť si žije svojim typickým európskym veľkomestským životom. Má 2 milióny obyvateľov, takže sa to s Bratislavou nedá porovnať. Je to podobne ako u nás, niekde pekné, niekde škaredé.
Typickým znakom ulíc sú všadeprítomné elektrické stĺpy s káblami. Nemyslím ako u nás, ale zovšadiaľ všade vedú desiatky káblov. Okrem toho na každom stĺpe visia kotúče ďalšieho kábla:
Neviem, čo stojí meď v Rumunsku, ale u nás pri bežnej výkupnej cene cez 100 korún by tam dlho neviseli.
Ako vidíte paneláky majú ešte horšie ako my.
Asi hlavou dominantou Bukurešti je palác bývalého diktátora Nikoaea Ceausescu. Je to po americkom Pentagone druhá najväčšia novodobá budova na svete. Ani sa mi nezmestila do objektívu:
Nikolae tento kolos postavil podľa vzoru francúzskych zámkov.
Táto parížska ulica mu natoľko učarovala, že počas jej výstavby sa rozhodol, že má byť až 1,5 krát dlhšia ako originál. Výsledkom bola „Ulica víťazstva nad kapitalizmom“.
Toto je záber na túto ulicu priamo z balkóna Nikolaea. Takto ju celé tie desaťročia videl on:
A ak mal dobrý ďalekohľad, tak ju mohol vidieť aj takto:
Ale dosť bolo monumentov. Ukážem vám nejaké pekné miesta rumunskej metropoly:
Strop pravoslávneho kostola:
A priľahlé krásne nádvorie:
Trochu renesancie:
A nakoniec celkom príjemné spojenie histórie s modernou:
A tu postavili sklenenú budovu priamo na historickej. Pekné, že?
Musím povedať, že ma metropola Rumunska príjemne prekvapila. Má svojho ducha a veľmi príjemných a vzdelaných ľudí. Vraciam sa tam rád.
