Urobil som pár fotiek, teraz si ich prezerám a zistil som, že celkom dobre vystihujú moje pocity z tejto nekonečnej zimy.
Hmla znižuje viditeľnosť, ale ak si myslíte, že hmla je len nepriateľom fotografa, mýlite sa. Hmla sa dá v tvorivej fotografii využiť.
Samozrejme, musíte dodržať pár pravidiel. V prvom rade si musíte uvedomiť fakt, že v hmle s rastúcou vzdialenosťou objektu od aparátu klesá kontrast, až sa v určitej vzdialenosti všetky farby zlejú do jedného odtieňa sivej. V akej vzdialenosti sa to stane závisí od hustoty hmly a intenzity osvetlenia (dennej doby). Jasné, to vie aj malé decko.
Preto sa dá hmla využiť ako prostriedok na zvýraznenie priestoru, perspektívy. Vždy je pri tom žiadúce, aby bol objekt v popredí, ten by mal byť kontrastný, a vzdialené pozadie má "to fade to gray", postupne sa zosivovať. To na fotografii navodí dojem priestoru alebo perspektívy.
A celé toto pochmúrne, zahmlené, jesenno-zimné počasie vyjadruje aj moje pocity z tejto nekonečnej zimy. Veď sa pozrite na moje zimné fotky zo začiatku zimy. Sršia optimizmom a očakávaniami. Dnešné sú skôr depresívnej povahy.
Cesta do neba?
Cesta do pekla?
Tu pozadie vďaka hmle vôbec nejestvuje.
A ďalšia cesta.
Kaštieľ?
Kaštieľ.
Vidíte to čierne okno v strede pod oblúkmi?
Žiadne čierne okno tam nie je, lebo je sivé.
Tu je to podobne.
A ešte jedno makro z Blair witch.
Teším sa na jar.
