Neobvykle ma fascinovali malé presýpacie hodiny. Ako dieťa som ich držal sústredene v rukách a pozoroval som, ako sa jemný piesok bez prestávky sype cez úzke sklenené hrdlo. Na začiatku bola horná časť plná, no neustále sa zmenšovala. Keď posledné zrno piesku prešlo úžinou, bolo po všetkom. Pri pozorovaní presýpacích hodín som asi prvýkrát pochopil, čo je čas: vzácny dar, ktorého je každý deň menej.
Presýpacie hodiny mám nepripomínajú len to, ako rýchlo letí čas, ale poukazujú aj na prach, na ktorý sa raz premeníme. Naše dni sú sčítané. Táto myšlienka nás privádza do zármutku a ľútosti. Človek je majstrom v potláčaní skutočnosti, že jeho čas tu na zemi je obmedzený. Preto s ním zaobchádza tak neopatrne. Mrhá svojím časom, márni ho alebo zabíja, akoby to bol nejaký nepriateľ. A nejeden považuje naplnený kalendár za naplnený život.
Čo by sa stalo, keby sme vedeli, že nám ostáva už len týždeň života, nebola by nám každá minúta cenná? Mnohé, čo je pre nás teraz dôležité, by sa stalo absolútne bezvýznamným. Majetok, peniaze, podnikanie, mamona, móda, banálne rozhovory, povrchná zábava – míňať na toto všetko čas by bola škoda.
Na smrteľnej posteli povedala kráľovná Alžbeta I. : „Všetok môj majetok za chvíľu času!“ Tragická predstava. Mnohí chcú žiť bez toho, aby starli, a pritom starnú bez toho, aby žili. Robíme všetko pre to, aby sme sa dožili viac rokov, namiesto toho, aby sme sa starali o to, či sú tie roky naplnené životom.
Herečka Raquel Welchová raz povedala: „Dosiahla so všetko, po čom som túžila – bohatstvo, slávu, úžasnú kariéru – a napriek tomu so sa cítila neopísateľne úboho. Mala som očarujúce deti a pestovala si fantastický životný štýly – a napriek tomu som bola nešťastná. Vydesilo ma, že človek môže mať všetky tieto veci a napriek tomu sa môžem cítiť tak biedne.“
O čo vlastne v živote ide?
Ježiš hovorí: „Ja som vzkriesenie i život, kto verí vo mňa, žiť bude, aj keby zomrel...“ Život môže prísť len od toho, kto tým životom je. Boh je darca. Skrze smrť Božieho Syna na kríži a jeho vzkriesenie nachádzame nielen dočasný, ale aj večný život. Ježiš je mostom ku vzťahu s Otcom, k naplnenému životu, k nášmu skutočnému poslaniu. Jedine ten môže prijať život, kto sa odovzdáva tomu, ktorý žije. Keď sa náš život dostane do kontaktu s Ježišom, naplní sa zmyslom a láskou. Pavol píše v liste Kološanom: „Predsa v Ňom (v Ježišovi) prebýva celá plnosť božstva. Aj vy ste dosiahli plnosť v tom, ktorý je hlavou každého kniežatstva a mocnosti (2,9-10)“. Človek nemá nič sám zo seba. Dostáva život a čas, aby ich využil v závislosti od svojho Stvoriteľa. Náš život sa naplní, keď prijmeme Božiu lásku, opätujeme ju a budeme dávať ďalej.
