Peter Kamenec
Boh sa stal človekom
Medzi najvznešenejšie pravdy kresťanstva patrí to, že sa Ježiš Kristus stal človekom. K tejto pravde sa môžeme blížiť len v svätej úcte.
Venujem sa súčasným problémom estetiky všetkých druhov umenia a estetiky mimoumeleckého estetična s etickými aspektmi. Osobitnú pozornosť venujem problematike rodiny, výchovy, partnerstva, vzdelávania, podnikateľskej etiky a etikety v spoločenských a ekonomických premenách. Taktiež komunikácii s dôrazom na kultúru komunikácie, rétoriku a interkultúrnu komunikáciu. Zaujímam sa o spolužitie a spoluprácu s ľuďmi v multikultúrnom prostredí, na pozíciách, kde je komunikácia dôležitou súčasťou a v situáciách, kde je nevyhnutná aj tímová spolupráca. Som kresťan, verím v Pána Ježiša Krista, ktorý je mojím Pánom a Spasiteľom. Vyznávam kresťanské hodnoty. Učím sa na každý deň žiť z Božej milosti, zachovávať základné Božie princípy. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Medzi najvznešenejšie pravdy kresťanstva patrí to, že sa Ježiš Kristus stal človekom. K tejto pravde sa môžeme blížiť len v svätej úcte.
Čo by sa stalo, keby sme vedeli, že nám ostáva už len týždeň života, nebola by nám každá minúta cenná? Mnohé, čo je pre nás teraz dôležité, by sa stalo absolútne bezvýznamným.
Dôstojnosť je výrazom uvedomenia si všetkých vrstiev ľudského bytia – v tej zložitosti, ktorá robí život takým bohatým, zaujímavým i ťažkým.
Učíme naše detí prehrávať? Vieme to aj mi, dospelí, rodičia? Živote nie je len úspech a sláva. Ale aj prehra, pád, neúspech, či aj výsmech.
Keď syn dosiahne 12 až 13 rokov, sadnite si s ním a otvorene sa porozprávajte o zmenách, ktoré sprevádzajú pubertu, ale aj jeho zodpovednosti v tomto veku. Ak je to možné, so synom by sa mal porozprávať otec a dcérou matka. Väčšina rodičov si uvedomuje, že musia podrobne hovoriť so svojou dcérou o menštruácii ako začiatku jej pohlavnej zrelosti. Je len prirodzené, že táto úloha pripadne matke a my muži sme od takéhoto rozhovoru uchránení. Ale často za zabúda na to, že by sme sa mali porozprávať so svojím synom o pohlavnej zrelosti, o prvej polúcii. To je úloha otca!
Tehotenstvo vplýva na ženu a na nenarodený život viac, ako sa možno spočiatku nazdávame. Ale aj manžel musí byť úprimný, zverovať sa jej so svojimi obavami a starosťami, ktoré vplývajú zo zmien v spoločnom živote.
Rodina by mala obsahovať predovšetkým citovosť. Deti, ktoré vyrastajú a nedostáva sa im citu trpia týmto nedostatkom do konca života. Rodičia často nemajú na svoje deti vôbec čas. Dieťa len počuje: "daj pokoj, nezavadzaj tu, nemám čas, neotravuj nás..." V srdci dieťaťa sa utvorí prázdne miesto. Miesto, ktoré nikto nikdy nenaplní. Mnoho ľudí si však myslí, že rodina - utvoriť ju je to najdôležitejšie. Môj názor je, že biologicky stvoriť dieťa, ktoré je súčasťou rodiny je to najjednoduchšie. Postarať sa však o ňu, dať jej pevné základy, zabezpečiť ju po finančnej, sociálnej a duchovnej stránke je omnoho dôležitejšie a veľmi náročné.
Ak sa niekomu ospravedlním za svoje konanie, očistím nielen svoj vzťah k postihnutému, ale zároveň aj svoje svedomie. Namiesto nedbalosti, ľahostajnosti nastúpila zodpovednosť. Hlásim sa k svojmu skutku a zároveň ho klasifikujem ako nesprávny, zlý. Tým sa vyznám z istej mravnej hodnoty a prihlásim k tomu, čo organizuje moje vedomie a sebavedomie.
„Právom a spravaodlivosťou k demokracii aj komunikačnou cestou" V dialógu štátu s občanmi je stále veľa rušivých momentov. „Dialóg je dielom ľudí, nie techniky" Čelní predstavitelia štátu a občania - voliči sa musia učiť vzájomne komunikovať a načúvať. Zaujatie novými technológiami zatlačilo do úzadia všeobecné problémy komunikácie, najmä v súhru jej oboch metód - klasickej a modernej, elektronickej. Komunikácia štátu a občana - voliča sa dostala mimo zorný uhol politiky, vedy i samotného štátu, a to napriek tomu, že význam ako aj dôsledky jej zanedbávania sa nám každú chvíľu citeľne pripomínajú.