V zložke blogu na www.stranapas.sk sa chceme zamýšľať nad charakterom komunikácie medzi predstaviteľmi štátu, poslancami a v neposlednej miere občana.
Komunikácia je rozhodujúcou zložkou každého sociálneho, administratívneho alebo technického systému. Platí to aj pre štátnu, verejnú správu, ktorej efektívnosť je v rozhodujúcej miere podmienená úrovňou komunikácie. Pojem vyspelosti a efektívnosti komunikácie sa netýka len technických prostriedkov a médií, ktorými subjekty v štátne a verejnej správe komunikujú, ale je aj bezprostredným zrkadlom kompetencie ľudí, vstupujúcich do systému verejnej správy - jej predstaviteľov a pracovníkov na jednej strane a občanov na druhej strane.
Preto je vhodné práve teraz v čase pripravovaných parlamentných volieb, keď sa do popredia derie moderná technika a nové metódy riadenia a správy spoločnosti pomocou automatizovaných systémov riadenia, skúmať otázky, súvisiace s klasickými formami komunikácie štátu s občanom a tak prispieť k tomu, aby tento dôležitý nástroj správy verejných vecí a budovania vzájomných vzťahov sa nedostal mimo náš zorný uhol, aby nedochádzalo k jeho degradácii, a naopak, aby sa klasické formy komunikácie prispôsobili novo sa utvárajúcej situácii a jej nárokom.
Tieto nároky sa týkajú nielen komunikačných zručností poslancov a predstaviteľov štátu, ale aj komunikovaných obsahov, ktoré musia reagovať na stále komplexnejšiu spoločenskú situáciu. Táto komplexnosť vyplýva jednak z vývoja štátu a spoločnosti (reforma verejnej správy, decentralizácia, európska integrácia, globalizácia, urbanizácia osídlenia, vyľudňovanie a úpadok vidieka, problematika životného prostredia, dôsledky klimatických zmien, prírodné katastrófy, atď.), ako aj z potreby presadiť vo vzťahoch občana a štátu stále náročnejšie kritériá vzájomného partnerstva, ktoré sa vyznačuje jednak vedomím spoločnej zodpovednosti za miestne i globálne spoločenstvo, jednak stále dôslednejšie uplatňovanými zásadami politickej a osobnej morálky. Teda keď ide o otázky komunikácie, nejde len o problém kedy, čo a ako povedať, ale aj o problém východísk a cieľov a etického rámca, v ktorom sa spoločné úsilie štátu a jeho občanov odvíja.
To bude možné len vtedy, ak si predstavitelia štátu, poslanci i občania budú vedomí významu vzájomného dorozumievania a porozumenia a obe zložky tohto komunikačného reťazca budú na vzájomný styk po každej stránke pripravené. To predpokladá nielen teoretickú analýzu stavu, ale aj praktickú prípravu či už v rámci všeobecného a špecializovaného vzdelania, alebo v rámci systematického zdokonaľovania komunikačných schopností štátneho úradníka, či predstaviteľa štátu na jednej strane, alebo občana na druhej strane.
Komunikovať samo osebe nestačí. Dôležitá je aj kvalita komunikácie - spôsob, ako rozprávame a obsah, ktorý tlmočíme. Z vlastnej skúsenosti vieme, že v profesionálnom i súkromnom živote sa často stretávame s ľuďmi, ktorí využívajú komunikáciu len na predstavovanie a presadzovanie seba samých.
Štát - verejná, štátna správa je služba občanovi. Vytváraním podmienok pre spokojný život jednotlivých občanov v štát - štátna, verejná správa v konečnom dôsledku buduje nielen domov, domovinu a vlasť jednotlivých občanov, ale všetkých občanov. Kritérium občianskych záujmov a záujmov občianskej spoločnosti je prítomné pri každom komunikačnom akte štátu - štátnej, verejnej správy, bez ohľadu na jeho horizontálny alebo vertikálny smer a bez ohľadu na roviny, v ktorých prebieha. Záujem občana, a tým aj celej spoločnosti je určujúci pre všetky správne a rozhodovacie akty štátu - štátnej, verejnej správy a pokiaľ by tomu tak nebolo, štát - štát, verejná spáva by sa ocitla v polohe sterilného mechanizmu, ktorý svoju energiu naprázdno vybíja v samoúčelných aktoch namiesto cieľavedomého budovania podmienok spoločenského života.
I keď tento vzťah štátu - štátnej, verejnej správy a občana neraz nadobúda polohu konfliktu, napätia v dôsledku uplatňovania, či dokonca vymáhania práva, v konečnom dôsledku je to vždy partnerský vzťah: občana a štátu - štátnej, verejnej správy. Ide o usporiadaný, moderne organizovaný, sociálne spravodlivý štát, garantujúci podmienky slobodného rozvoja občana a jeho legálnych aktivít, práva a spravodlivosti.
Komunikácia štátu - štátnej, verejnej správy s občanmi - voličmi je podmienená osobnými, ako aj systémovými predpokladmi.
Osobná príprava pracovníkov štátu - štátnej, verejnej správy na plnenie komunikačných úloh sa skladá zo značného množstva predpokladov a zručností.
Hlavná časť požiadaviek kladených na politikov, funkcionárov a pracovníkov štátnej, verejnej správy sa vzťahuje aj na občana, ktorý musí ovládať komunikačné techniky (vrátane techniky aktívneho počúvania), ak chce dať svojím požiadavkám, návrhom a názorom primeranú formu a naliehavosť.
Druhou rovinou predpokladov sú systémové podmienky. V súčasnej spoločensko-politickej situácii na Slovensku nie všetky okolnosti prajú ľahkému a úspešnému využívaniu komunikačných nástrojov pre splnenie deklarovaných cieľov reformy verejnej správy. Problémom naďalej zostáva:
- nízky záujem občanov o regionálnu a komunálnu politiku;
- nízky záujem médií o komunálnu politiku;
- absencia alebo nevedomosť o iných spôsoboch komunikácie s verejnosťou ako iba prostredníctvom médií;
- absencia komplexnej komunikačnej stratégie vo väčšine miest a obcí na Slovensku.
Podľa našich pozorovaní príčin, prečo komunikácia štátu - štátnej, verejnej správy s občanmi nedosahuje požadovanú úroveň a výsledky, je niekoľko a nespočívajú len v nedostatočnej príprave komunikujúcich partnerov, ale majú širšie a hlbšie celospoločenské korene. Sú to:
- nízka komunikačná kultúra na Slovensku, ktorá sa vyznačuje nielen chybami v rečovom prejave, neschopnosti jasne formulovať, ale aj v absencii poznatkov o základných komunikačných vzorcoch (napr. ako viesť rozhovor), o spôsobe riešenia konfliktov, technike vyjednávania a pod.;
- značná agresivita v medziľudských vzťahoch, ako aj vo vzťahoch občan - inštitúcia;
- veľké politické a sociálne napätia, ktoré deformujú komunikáciu a jej formy;
- nedodržiavanie princípov správneho konania a správania podľa zásad profesionálnej a občianskej etiky;
- zanedbávanie komunikačnej prípravy pracovníkov verejnej správy i občanov;
- zanedbávanie právnej a občianskej výchovy občanov atď.
Tak ako si naša politická strana PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ vymedzila v
Návrhu programového vyhlásenia politickej strany : (okrem iného):
KONKRÉTNE OPATRENIA pre napĺňanie cieľa :
1. Iniciovať všeľudovú diskusiu o ústave Slovenskej republiky, podľa obsahu diskusie navrhnúť zmeny ústavy, prípadne nové znenie ústavy a predložiť ju na schválenie občanom formou všeľudového hlasovania (referendum o ústave).
2. Pripraviť návrh zákona o ľudovom hlasovaní (referendový zákon), v ktorom budú stanovené jednotné pravidlá ľudového hlasovania na úrovni obcí, okresov a štátu.
Princípy ľudového hlasovania budú rešpektovať tieto pravidlá :
-Potrebné kvórum podpisov voličov, potrebných pre vypísanie referenda na príslušnej úrovni, je rovné počtu priemerne potrebných hlasov voličov na zvolenie jedného poslanca do príslušného samosprávneho orgánu (obecná, okresná a štátna samospráva) ( príklad : počet voličov 4 mil, počet poslancov 150, kvórum 26 667 podpisov)
- Musí byť zabezpečená spoľahlivá a riadna informovanosť občanov, o dôvodoch, obsahu a termínoch referenda.
- Referendum môže iniciovať ktorýkoľvek občan s akoukoľvek otázkou, ktorej výsledkom nebude obmedzenie základných ľudských a občianskych práv a slobôd iného občana, či skupiny občanov. Referendum musí iniciovať vždy zákonodarný orgán v prípadoch, kedy má byť dotknutá ústava, či ústavný zákon a v prípadoch medzinárodných zmlúv, dohôd, či paktov, na základe ktorých by mohla byť obmedzená suverenita štátu.
- Referendum vyhlasuje príslušný samosprávny orgán. Pri splnení podmienky riadnej informovanosti občanov, referendum bude platné pri akejkoľvek účasti voličov na hlasovaní.
- Výsledok referenda je kladný, vo vzťahu na položenú otázku, ak sa kladne vysloví nadpolovičná väčšina hlasujúcich.
- Výsledok referenda je záväzný na úrovni zákona.
- Otázky, ktoré musia byť predmetom referenda, ale neznesú odklad, môže riešiť zákonodarný orgán, aj bez predchádzajúceho referenda, musia však byť dodatočne ratifikované referendom.
- Už existujúce medzinárodné zmluvy a dohody, ktoré si vyžadujú referendum a neboli prijaté referendom, budú podrobené revízii a v prípade potreby, predložené občanom na dodatočnú ratifikáciu ľudovým hlasovaním.
Preto na základe skúmaného problému analýzy spokojnosti s charakterom komunikácie ako ju vnímajú občania na záver navrhujeme:
predstaviteľom a sympatizantom strany PaS, ako aj Vám milí čitatelia :
(Pokúsme sa o túto zmenu zmýšľania, vzájomného správania spoločne).
Zlepšiť komunikáciu VS s občanom predpokladá celý rad systémových opatrení od všeobecných, realizovaných na celospoločenskej úrovni, až po konkrétne opatrenia na úrovni štátu, štátne a miestnej samosprávy a jednotlivého občana. Preto uvádzame prehľad odporúčaní vypracovaný na základe intenzívneho štúdia danej problematiky:
Na úrovni poskytovania informácií:
Informovanosť, ktorá je produktom komunikácie, hrá dôležitú úlohu pri aktivite občanov, ktorí môžu vstupovať do diania v obci, ako aj do spôsobu fungovania samosprávy v obci.
Vypracovať postupy zverejňovania a ich pravidelnosť poskytovania nasledujúcich informácií:
- odmeňovanie čelných politických predstaviteľov štátu, poslancov parlamentu, primátorov/starostov, pracovníkov VS a poslancov;
- hospodárenie s majetkom štátu, obce a mesta;
Na úrovni využívania prostriedkov komunikácie:
Práca s informáciami patrí k najcennejšiemu potenciálu každého jedinca.
Zefektívniť a skvalitniť využívanie prostriedkov komunikácie pri informovaní občanov o problémoch, ktoré rieši štát a orgány mesta/obce, o možných pripravovaných riešeniach problémov, o samotnom priebehu riešenia problémov ako aj o výsledkoch vyriešeného problému so zreteľom ich skvalitnenia na takú úroveň, aby sa občania nemuseli uspokojovať len s jedným zdrojom prostriedku informácií, ktorí sú známi a príbuzní prostredníctvom:
- čelných predstaviteľov, poslancov parlamentu, poslancov obecného/mestského zastupiteľstva;
- verejné zhromaždenia a stretnutia s čelnými predstaviteľmi, poslancami parlamentu, poslanoc
obecného/mestského zastupiteľstva;
- zavedením internetu do domácnosti pre slabšie sociálne skupiny;
- zavedením bezplatných kurzov „Základy práce s počítačom a internetom", hlavne pre komunitu
počítačovo negramotnej populácie a dôchodcov;
- verejno-právných médií;
- štátnych, miestnych/regionálnych novín, prácu s médiami;
Na úrovni využívania nástrojov komunikácie:
V komunikácii medzi orgánmi či s čelnými predstaviteľmi štátu, verejnej správy a občanmi možno využívať rôzne formy, ktoré predstavujú tú časť komunikačného procesu, ktorá je chápaná občanmi ako iniciovaná aktivita.
Venovať náležitú pozornosť a zefektívniť využívanie komunikačných nástrojov pri riešení problémov verejnej správy a občanov prostredníctvom:
- protestných zhromaždení;
- stretnutí s čelnými predstaviteľmi, poslancami;
- skupinových sťažností, petície;
Na úrovni komunikačných bariér:
Úspešnosť komunikácie môže byť ovplyvňovaná rôznym spôsobom. Pri vzájomnej komunikácii sme sa stretli s istými prekážkami, problémami, poruchami či bariérami, ktoré je potrebné riešiť na podobnom princípe ako naše každodenné ťažkosti.
Základom úspešného rokovania je vždy dokonalá komunikácia s partnermi. Komunikácia je cesta, ktorou sa názory, myšlienky, informácie, pokyny, oslovenia, údaje atď. dostávajú z miesta ich vzniku ku konečnému adresátovi. Nie vždy je to cesta bez zábran a bez problémov. Na úrovni čelných predstaviteľov, poslancov parlamentu, primátorov/starostov, vedúcich pracovníkov štátnej a verejnej správy, zamestnancov verejnej správy a na úrovni poslancov:
- skvalitniť komunikačný proces podmienený poskytovaním a získavaním presných informácií, schopnosťou počúvať občanov so záujmom, empatiou, porozumením a vnímať tieto procesy na základe skúseností v interpretácii reality;
- aktívne počúvať názory občanov;
- povinne absolvovať každé dva roky sebahodnotiaci proces;
- absolvovať komunikačné cvičenia s dosiahnutím nasledujúcich cieľov:
- vytvoriť psychologicky priaznivé podmienky na spoluprácu,
- získať subjektívny zážitok akceptácie, úspechu, sebapoznania a sebarealizácie,
- učenie ako proces prebiehajúci v každom z nás,
- osvojiť si teoretické vedomosti,
- aktívne participovať na komunikačnom programe,
- kritizovať názory kolegov/občanov, nie ich samých,
- rozprávať za seba samého,
- neskákať do reči iným,
- akceptovať názory iných,
- nesledovať len vlastné záujmy a ciele,
- formulovať jasné a splniteľné kritériá a pravidlá,
- mať ľudský prístup k riešeniu problémov,
- zaznamenať si vlastné pozorovania a poznámky do pracovných hárkov;
- absolvovať kurzy asertivity;
- zaviesť hodnotiace štandardy kvality;
Vo všeobecnej rovine uvádzame nasledujúci prehľad odporúčaní:
Na celospoločenskej úrovni:
- zvýšiť kultúru jazykovej komunikácie starostlivosťou o štátny jazyk a jeho uplatňovanie v každodennej praxi, no najmä v médiách;
- považovať komunikačnú kompetenciu za jedno z rozhodujúcich kritérií pre prijatie do zamestnania, ktoré je spojené s komunikáciou pracovníka s verejnosťou;
- položiť základy cieľavedomej výchovy v oblasti rétorickej komunikácie na školách všetkých stupňov, v politických a spoločenských organizáciách;
- vybudovať systém celoživotného vzdelávania čelných predstaviteľov, pracovníkov (a pracovníkov ostatných odborov) v oblasti rétorickej komunikácie; zabezpečiť vydanie učebníc, príručiek a návodov na kultivovanie verbálnych komunikačných prejavov;
- štatúty organizácií, zákonné normy o priestupkoch a trestoch rozšíriť o ustanovenia o postihoch za nedodržanie kódexu, najmä za prehrešky voči pravde, aktuálnosti a pod. kritériám kvality a spoločenskej hodnoty šírenej informácie.
- na vysokých školách zaviesť predmet „Komunikačné cvičenia" pri zvládaní rôznych modelových situácií;
Na úrovni občana:
- predmet „Náuka o spoločnosti" a ostatné spoločenskovedné disciplíny na všetkých stupňoch vzdelávacej sústavy zamerať na zvyšovanie vedomia zodpovednosti za osud štátu a spoločnosti;
Na úrovni verejnej správy:
- vytvoriť školiace pracoviská pre zvyšovanie komunikačnej spôsobilosti pracovníkov VS; zabezpečiť, aby každý pracovník absolvoval školenie a certifikovanú skúšku základov správnej komunikácie, ako aj foriem komunikácie VS; osobitnú pozornosť venovať zaškoleniu v riešení konfliktových situácií, v komunikácii so sťažovateľom, vo vybavovaní sťažností a pod.;
- osobitne vyškoliť hovorcov orgánov VS;
- poskytnúť pracovníkom, ktorí majú na starosti styk s verejnosťou, návody, ako vypracovať komunikačný plán konkrétnej akcie, komunikačný plán na určité obdobie a komunikačnú stratégiu danej zložky VS;
- priblížiť funkcionárom a zainteresovaným pracovníkom význam marketingovej komunikácie, možnosti využitia metód marketingu v činnosti VS, ako aj význam rôznych komunikačných aktov pre vzťahy s verejnosťou (Public relation);
- naučiť predstaviteľov a zainteresovaných pracovníkov VS, ako spolupracovať s médiami, ako prehlbovať vzťahy médií a VS pre zlepšenie vzťahov VS a občanov;
- vypracovať metodické listy týkajúce sa konkrétnych komunikačných situácií a ich kvalifikovaného zvládnutia od organizácie až po realizáciu;
- vypracovať komunikačnú stratégiu pre úrovne poskytovania informácií, využívania prostriedkov komunikácie, využívania nástrojov komunikácie a elimináciu komunikačných bariér;
- vypracovať príručku modelových prejavov, ktoré by s určitými zmenami mohli predstavitelia VS prednášať pri rôznych občianskych udalostiach, príležitostiach a v rôznych situáciách;
- urobiť úroveň komunikačnej kompetencie kritériom pri prijímaní a hodnotení pracovníkov;
- zaviesť opatrenia, aby sa komunikačné siete a akty VS nezneužívali na politickú propagandu, najmä v čase pred voľbami;
- dať výsledkom, získaným na úseku komunikácie, postavenie dôležitého kritéria pre posúdenie schopností pracovníka na výkon danej funkcie, ako aj na stanovenie platu a odmien.
Spoločnosť- (teda politici), ktorí chcú svojim občanom zabezpečiť kvalitné verejné služby, nemôžu trpieť nekvalifikovanosť, nekompetentnosť, bezradnosť, chaotickú improvizáciu, rozklad riadenia alebo nekooperatívnosť a intrigánstvo vo vnútri štátu - štátnej a verejnej správy.
08.12.2011
PhDr. Peter Kamenec, PhD.
