Matky intuitívne cítia, že sa potrebujú osobne a aktívne venovať deťom. Vedia však tiež, že sa potrebujú postarať o zvyšok domácnosti, že sú aj manželkami a milenkami, a v neposlednom rade aj zamestnankyňami.
Nevedia však, že je úplne normálne tieto všetky roly nezvládať. Dokonca je to nemožné, pretože deň nemá 30h, ako by jedna priemerná matka potrebovala.
Väčšina matiek sa mylne domnieva, že to nejako musí zvládať. A okolie ju v tom podporuje - všetky to totiž nejako dávajú. Aspoň tak to vyzerá. Ale je to tak naozaj?
Poznáte nejakú ženu, ktorá je cez deň dokonalo úspešná v práci, následne sa k deťom správa s láskou a potrebnou trpezlivosťou, nekričí, ale dobrotivo prijíma a vysvetľuje? Večer s úsmevom na tvári ešte navarí, potom narýchlo naloží umývačku a práčku, čosi uprace a šup, celá žhavá skočí k manželovi do postele? Je dokonalo upravená, milá, nežná, ale rozpálená túžbou?
Poznáte také???
Nepoznáte, lebo každý má len 100% energie. Keď tú energiu miniete v práci, už nevládzete byť vľúdna k deťom. Umierate túžbou si akurát tak ľahnúť a spať, aby ste si dobili baterky na pôvodných 100%.
Lenže čo robíme my ženy? Pretvarujeme sa, jak to dávame. Sebaznásilňujeme sa k nadľudským výkonom po každej stránke a ešte sa aj vzájomne povzbudzujeme, že veď takto sa dnes žije, musíme to zvládnuť.
Byť vo všetkom dokonalá.
Ok, ak chceš byť taká dokonalá, vedz, že tvoje deti sa na to kukajú. Dychtia po tom, naučiť sa od teba, ako sa žije. A vidia pravdu. Vidia, ako sa odovzdávaš a slúžiš všetkému, len aby si neprišla o tento domnelý životný komfort. Vidia, aký máš vyplazený jazyk a nevládzeš. Vnímajú, ako sa následne správaš k okoliu. U učia sa to. Berú to ako svoju smerodajnú pravdu.
Vzorec, ktorý chceš odovzdať = postarám sa o teba, dieťa moje, bezpodmienečne ťa milujem.
Vzorec, ktorý odovzdávaš = vždy daj seba na druhé miesto a slúž druhým a systému. O toto divadlo nesmieš nikdy prísť.
Tvoje deti, aj muž, aj okolie potrebujú vidieť, že si omylná. Aj nedokonalá. A že si so sebou ok presne tak, ako si. Len vďaka tomu ti môžu pomáhať a môžete byť jeden ROVNOCENNÝ tím.
Len vďaka tomu sa deti ocitnú v situáciách, kedy sa o seba musia postarať sami. Kedy musia sami povedať, ako sa volajú a čo chcú. Zistia, že matka za nich veci nespraví automaticky a sama. A zadarmo. Aj matku jej úsilie čosi stojí. Je načase si toto úsilie vážiť, milá žena. Sama pred sebou. Už sa toľko neodovzdávaj zadarmo.
Buď omylná a rob chyby. Buď náladová. Tak silno, ako sa smeješ, tak aj plač. Prestaň byť dokonalá. Buď človekom. Oddychuj, keď potrebuješ a kašli na to množstvo práce, čo podľa teba nikto iný nespraví. Váž si svoju prácu natoľko, že ju prestaneš dávať zadarmo a automaticky. Teba to snáď nič nestojí?!?
Maj sa rada a zrazu si uvedomíš, že všetko v živote je dokonalé. Stres si vyrábame sami našim väčným tlakom zmeniť veci tak, ako ich chceme my, namiesto toho, prijať ich tak, ako sú.
Maj sa rada a prestaneš sa na seba hnevať, keď sa ti niečo nepodarí. Nevytváraj na seba tlak, že niečo musíš byť alebo dokázať. Buď proste tak ako si.
Tlakom, ktorý vyvíjaš, lebo chceš čosi meniť, zbytočne brániš prirodzenému chodu života, aby ťa sám priniesol tam, kde máš byť a okresal tvoje hrany tak, ako majú byť. Buď proste tak, ako si.
Omylne,
Kamila
