Metro. Des. Hrôza. Tlačenica. Vzduch. Nie. Je. Klaustrofóbia. Toto všetko musím podstúpiť, kým sa každé ráno dostanem do školy... No dobre. Tak nie každé ráno, iba v stredu, štvrtok a piatok. V pondelok a v utorok spíme dlho, začíname až 12:20. Ale od stredy do piatku je normálne nebezpečné chodiť do školy. Každé ráno sa cítim ako dobytok, ktorý ide na druhý svet. Najhoršie v metre sú babky v obrovitánskych kožušiskách a chlpatých čiapkach. To sú také babky - chamelónky. Keď náhodou v metre sedím a príde babka, hneď sa na mňa začne pozerať ako najväčšie chúďatko na svete. Vtedy je to babička, ktorá ledva stojí na nohách a treba jej hneď uvoľniť miesto. Táto babka sa ale razom dokáže zmeniť na mladú dravú levicu, ktorá má silu v rukách a nohách, dokáže skákať s vagóna na stanicu, alebo podľa potreby aj naopak. Ak sa treba tlačiť davom napríklad k eskalátoru, týmto babkám narastajú nejaké neviditeľné ostne, ktoré neváhajú použiť. Nachádzajú sa v oblasti lakťov. Otázka je, kam tieto chameleónky chodia ráno v „čase pik", teda keď je v metre najväčšia množstvo ľudí, ktorí sa ponáhľajú do roboty. Proste toto metro, to treba zažiť. Rusi ináč každý deň prekonávajú rekordy. Myslím, že bratislavská 39 sa nechytá. Minule som si skoro sadla deduškovi na kolená v snahe udržať rovnováhu, keďže moje nohy a hlava boli na jednom mieste a celý trup sa som mala na druhom mieste . Takže deduško sa mohol kochať celú cestu mojím... Proste som ho fotila :)
No metro je moja obľúbená téma. Ale Magda by vedela vyjadriť svoj názor aj na maršrutky. A to nie len slovne, ale aj názorne. Ako sa stalo minulý týždeň, keď hneď po vystúpení z maršrutky ukázala vodičovi, čo si o jeho jazde myslí jej žalúdok. Dievčatá sa však už našťastie presťahovali, takže aj maršrutkári môžu byť pokojní, že im nikto neoznačkuje maršrutku a dievčatá nemusia každý deň zabíjať 4 hodiny na ceste. S novým bytom som sa už zoznámila aj ja a okrem toho aj s Ňuňum a Pirsom. To sú bájne postavy, ktoré s nimi žijú v byte. Pre túto chvíľu viac prezradiť nemôžem, neskôr sa to objasní.
Mala som celý zoznam všetkého, čo som vám chcela napísať, ale nemôžem ho nájsť a tak sa vám len na záver pochválim, že dnes idem na koncert do Ermitážneho divadla na festival Hudobná Ermitáž. Pripájam aj link na ochutnávku toho, čo si tam dnes užijem na živo:
http://www.youtube.com/watch?v=Xn_xdZe8HBI
A zajtra sa chystáme so spolužiakmi do Pavlovska na Maslenicu, sviatok konca zimy a vítanie jari. Bude sa páliť strašidlo, kto príde v maske dostane darček. Bude to určite veselé, tak vám potom o tom zreferujem. Ale o tom naozaj až potom.
Pá a pí.
