Najprv ruskí študenti sparodovali neidentifikovateľné Puškinovo dielo. Chudák Puškin, ešte že to nevidel. Zahraté to bolo ešte obstojne, ale keď začali spievať... Dokonca aj ja, hudobne hluchá, som počula, že to nie je ono. Po divadle prišli na rad recitácie jeho básní. Medzi recitujúcimi sa objavili aj dve Číňanky a Talian. Bolo to milé, že nabrali odvahu takto verejne recitovať v cudzom jazyku. Po recitáciách sa rozhodli opäť potrápiť naše sluchy a naplno spustili. Niečo bolo lepšie, niečo horšie, ale celkovo to veľkú úroveň nemalo. Čerešnička, ako sa na dobrý program patrí, prišla až na záver. Asi 50 ročná teta spievala, úplne falošne, sentimentálnu pesničku o jeseni a pritom, veľmi nežne, rozhadzovala javorové suché listy. Bol to veľmi ťažký „kultúrny" zážitok a spracovávam ho ešte do teraz. :)
V piatok som sa od Ljubvi dozvedela, že Svetlana Savická, bývalá ruská kozmonautka, je momentálne v Štátnej Dume. Za komunistickú stranu. Tak som sa otočila na Mareka, že ďalší komunisti a Ljubov si ma všimla. Tak mi to vysvetlila, že ona je súčasná komunistka. Že je dobrá komunistka. (!) Tak som sa len usmiala, že chápem, dobrý komunista nie je zlý. Je jasné, že aj naša Ljubov je DOBRÁ komunistka. Okrem iného, jej brat bol vedúci kolchozu, sestra nejaká aktivistka (nepamätám si presne čo) a jej druhý manžel, prekvapivo, komunistický funkcionár. Už sa aj bojím povedať niečo pred ňou, keby ste videli ten pohľad, keď vyslovila to morbídne slovné spojenie - dobrá komunistka.
V sobotu sme boli v Slovenskom dome, veď sme nejakí patrioti. Navštívili sme maminu našej spolužiačky (zdravím Kristínku H.). Mamina nás veľmi pekne pohostila, dala nám nejaké kultúrne typy, nejaké rady. Pred odchodom dala Marekovi tašku do ruky, veľmi ťažkú, že to máme od nej pozornosť. Tak sme samozrejme začali, že to si nemôžeme zobrať, ale po jej prísnom pohľade sme už nemohli namietať ani slovo. Reku sa aspoň pozrieme, čo sme dostali. V igelitke bolo mrazené kilové kura a dva kusy bravčovej panenky. Dostali sme mäsooooo. To, čo je tu najdrahšie. To, o čom snívame od kedy sme sem prišli. Takže, veľmi pekne ďakujeme, ešte raz.
No a dnes sme sa vypravili na Leninský prospekt. Hľadali sme tam jeden obchod, pretože plno ľudí nieslo igelitky, na ktorých boli napísané veľké zľavy. Sme baby, nezaprieme sa a nakoniec aj tak sme nemali iný program. Po hodinke hľadania obchodu na obrovitánskom Leninskom prospekte, sme zastavili jednu pani a tá nás navigovala. V obchode samozrejme nič pre nás nebolo, ale aspoň sme videli opäť niečo nové. Tak sme sa prešli k zastávke metra Universitet a kúpili sme si lístky do cirkusu! Budúcu nedeľu večer si dúfam napravíme pokazenú chuť z pokusu o kultúrny program tu u nás. Potom, už tradične, opäť všetko zreferujem.
Da vstreči :)
