Vo štvrtok sme sa presťahovali. Zo 14 poschodia na 8. Je to lepšie, pretože, keď čaká 30 ľudí na výťah, môžeme ísť pešo. Samozrejme, len smerom dole. Toto poschodie je zrekonštruované. Nemôžem povedať, že nie je, kúpeľne sa nedajú porovnať. V tejto našej novej sú celkom pekné kachličky, lesklá nová vaňa a aj umývadlo. Izby sa však líšia iba v tom, že sú vymaľované, čo bolo prvé dni ešte dosť intenzívne cítiť. Takže teraz namiesto zelenej izby máme ružovú. 14 poschodie, na ktorom sme boli pred tým, je pre aziatov a podobné národnosti, ktorých kuchyňa je veľmi výrazne aromatická. Ako povedal pán riaditeľ, smrad sa šíri hore, tak aby ostatní netrpeli.
Dnes ráno sa k nám dobíjali dvaja muži s vŕtačkou, že nám idú urobiť dieru do steny na káble na internet. Tak sme ich pustili, urobili nám dieru a bodrel a odišli. Kamarátky vedľa už dieru v stene mali, ale aj tak im vyvŕtali ďalšiu. Mali rozkaz vŕtať, tak vŕtali. Používať rozum im nekázal nikto a predsa rozkaz je rozkaz!
V stredu sme dostávali štipendium - almužnu. Ja som sa tam veľmi ponáhľala, aby som nemusela stáť v rade. Bola som prvá, tak som zaklopkala tete na okienko, že čakáme na peniaze. Vypýtala si odo mňa študentský preukaz, dala mi podpísať jeden papier a vrátila mi preukaz aj s peniazmi. Bolo mi čudné, že nebolo treba vypisovať žiadne papiere a tak som sa opýtala: „ Это всё?" (To je všetko?) Teta na mňa nechápavo pozrela a Marek za mnou vybuchol smiechom. „ Nestačí ti?" Mne to v tom docvaklo, tak som sa snažila vysvetliť, že či treba ešte niečo podpísať, ale to už nebolo treba nikomu vysvetľovať.
V sobotu sme boli v ZOO, ako študenti sme mali vstup zadarmo, tak prečo nie. Zvieratká boli fajn, tento rok som bola už tretí raz v ZOO (najprv v Bojniciach s Christine, potom v Bratislave s deťmi), takže ma to tam až tak nenadchlo. Ale boli sme aj v delfináriu za 20 rubľov ( asi 50 centov) a to ma nadchlo poriadne. Najprv sa predviedol tuleň, potom delfín a nakoniec najmenšia veľryba, ktorá tancovala Kaťušu. Nechápala som, čo všetko tie zvieratá dokázali a stále nechápem ako ich to mohli naučiť. Tá šou stála za to!
No a včera sme absolvovali už dlho očakávaný cirkus. Dojmy sú rôzne. Čo sa týka čísiel so zvieratami, tam mi ich skôr bolo ľúto. Medvedíky robili kotrmelce, levy sa preskakovali, tuleň tancoval breakdance. Jediné psíky vyzerali, že si to užívajú. Ale čísla s artistami boli vynikajúce. Sedeli sme veľmi vysoko ( lacnejšie lístky, naše stáli 300 rubľov - okolo 10 eur), vzdušných artistov sme mali ako na dlani. Tie čísla sa nedajú opísať, to treba jednoducho vidieť. Taktiež zvukové a svetelné efekty boli úžasné. Byť v Rusku a nevidieť cirkus by bola určite veľká škola.
A ešte jedna perlička na záver od Ljubov. Pozerali sme film Moskva slzám neverí, jej srdcovka. Potom nám rozprávala o hercoch a režisérovi. Keď prišla k hlavnej ženskej úlohe, dozvedeli sme sa, že jej dcéra emigrovala do Ameriky. Aby to bolo presnejšie: „...a dcéra emigrovala do Ameriky. Ale o tom sa rozprávať nebudeme." Normálne ju striaslo, keď vyslovila slovo Amerika. Pre niekoho vytúžená krajina, pre iného vrchol odporu.
To bol prehľad najzaujímavejších skutočností posledného týždňa. V stredu sa chystáme na Izmajlovský trh, pretože vtedy sú tam ceny pre Rusov, vo štvrtok zas do Sergejovho posadu a cez víkend, ak sa nám podarí, by sme chceli navštíviť divadlo. Uvidíme, čo všetko sa nám podarí. Ako sa hovorí: „ Človek mieni, Rusko mení."
