Základným východiskom, prečo centrálne obstarávanie v súkromnom sektore funguje, je priamy a prirodzený tlak vlastníkov spoločností na zlepšovanie celkového pomeru cena/výkon ich investícií. Pre efektivitu nákladov a zvýšenie konkurencieschopnosti firmy je preto žiadúce, aby sa nákupy realizovali spoločne, vo väčších množstvách a dosiahli sa tak nižšie nákupné ceny na trhu.
V prípade štátu žiadny vlastnícky tlak na zvyšovanie hospodárnosti a výnosnosti neexistuje. Motivácia k parazitovaniu na verejných zdrojoch je tak o to vyššia, o čo väčší objem prostriedkov je položený na stôl. Inak povedané, čím je šťavnatejšia štátna zákazka, tým väčšia je ochota o ňu bojovať prostredníctvom korupcie, a tým väčší obnos z obstarávacej ceny musí smerovať do réžie zmanipulovaného verejného obstarávania. Efekt množstevných zliav sa tým prakticky úplne vynuluje.
Ak napríklad obec nakupuje kancelársky papier v relatívne malých množstvách u lokálneho predajcu, pomer zisku z podvodne predraženého nákupu voči prípadným trestným postihom je tak nevýhodný, že atraktivita investície do takéhoto podvodu je veľmi nízka. Ak ale nakupuje kancelársky papier celý štát centrálne, jedná sa o také veľké objemy financií, že je do nich možné zahrnúť nielen neodmietnuteľné odmeny pre celú reťaz zainteresovaných úradníkov a politických činiteľov, ale dokonca aj rizikové príplatky za uhladenie prípadných trestnoprávnych nepríjemností.
Tak sa stane, že pri objeme 195-tisíc balení kancelárskeho papiera prostredníctvom centrálneho obstarávania štát nakupuje pri vyššej jednotkovej cene, ako keby si ten istý typ papiera objednal v oveľa nižších množstvách každý úrad zvlášť. Verejné inštitúcie tak v snahe ušetriť rozpočtové prostriedky naďalej obstarávajú po vlastnej osi a pôvodný rádoby šľachetný zámer spoločného verejného obstarávania sa rozpadáva na prach.
Okrem tohto efektu korupčného zosilňovača má centrálne verejné obstarávanie aj ďalšie negatívne aspekty. Smeruje ku monopolizácii a deformácii trhu dlhodobým uprednostňovaním úzkeho okruhu podnikateľov, znehodnocuje konkurenčné prostredie, nehľadí na špecifické potreby a podmienky rôznych regiónov a vytvára dlhodobú a pevnú korupčnú sieť vzájomne prepletených subjektov. Distribuované obstarávanie kvôli vyššiemu počtu účastníkov v súťaži pomáha naopak udržiavať rôznorodosť a flexibilitu trhu, tlačí na znižovanie cien, "požiera" priestor na korupciu a znižuje riziko vzniku enormných škôd spôsobených zlyhaním jediného centrálneho dodávateľa.
Čo naopak musí byť bezpodmienečne centralizované, je dohľad nad správnym priebehom verejného obstarávania na všetkých úrovniach. Dôležité informácie o celom priebehu akéhokoľvek verejného obstarávania na Slovensku musia byť prístupné nielen Úradu pre verejné obstarávanie, ale prostredníctvom centrálneho internetového vestníka aj priamo verejnosti. Za úvahu by tiež stálo centrálne stanovenie maximálnych prípustných nákupných cien bežných služieb a tovarov v určenej kvalite, presiahutie ktorých by vyžadovalo buď špeciálne povolenie alebo anulovanie výsledkov daného obstarávania.
Napriek zdanlivej výhodnosti, centrálne verejné obstarávanie v silne korupčnom prostredí jednoznačne nie je cestou k zvyšovaniu hospodárnosti využívania verejných zdrojov. Práve naopak, vytvára živnú pôdu pre rozvoj nelegálnych aktivít a nevhodným spôsobom celoplošne zasahuje do prirodzeného vývoja obchodných vzťahov medzi súkromným a verejným sektorom. Tou skutočnou cestou k transparentnosti a znižovaniu korupcie je intenzívne nasadenie kontrolných mechanizmov štátu a zabezpečenie maximálnej informovanosti verejnosti o každom jednom procese verejného obstarávania.
