Určite ste si všimli, že takmer všetky na Slovensku pôsobiace významné firmy majú zahraničných majiteľov. Pre niekoho tento fakt môže byť citlivou témou, iný to môže považovať za prirodzený dôsledok spoločenských zmien, ktoré boli naštartované v roku 1989. Aj v tejto situácii si však stále môžeme povedať, že títo zahraniční podnikatelia sú tu len hosťami, ktorým sme umožnili podnikať na našom území za určitú poskytnutú protihodnotu v podobe prílevu investícii a know-how. Kľúčovým slovným spojením je tu slovné spojenie: "na našom území".
Vôbec si neuvedomujeme, že v súčasnosti žijeme spokojným životom v inkubátore, ktorý chráni zem, po ktorej chodíme, pred vykúpením zo strany zahraničného kapitálu. Jediným spôsobom, ako na Slovensku môže v súčasnosti pôsobiť zahraničný subjekt je totiž buď dlhodobý prenájom pôdy, alebo komplikované vlastníctvo prostredníctvom občana Slovenskej republiky. Tento náš bezstarostný život však čoskoro pominie. V roku 2011 bude zákonom definovaný pozemkový inkubátor podľa všeobecne platných dohôd "vypnutý" a slovenské pozemky sa tak budú môcť okamžite stať primárnou destináciou pre zahraničných záujemcov s dostatočným kapitálovým vybavením na ich masový výkup. Je úplne prirodzené, že ak súčasný slovenský majiteľ pozemku dostane rôzne ponuky na jeho predaj, vyberie si tú najlákavejšiu bez ohľadu na odlišnú krajinu pôvodu nového vlastníka.
Aký dopad bude mať táto situácia na slovenský trh s pôdou? Myslím, že na túto otázku si každý dokáže dať odpoveď sám. Kým na rozpredaj strategických podnikov po roku 1989 sa dá pozerať z dvoch odlišných uhlov, na rozpredaj toho podstatného, čo Slovensko definuje ako krajinu Slovákov, sa dá pozerať iba z uhlu jediného. Pripravme sa na deň, kedy si uvedomíme, že bez preliatia jedinej kvapky krvi, bez jediného plamenného prejavu a bez jedinej vyronenej slzy kompletne a dobrovoľne odovzdáme našu krajinu nenávratne do cudzích rúk. Nenávratne, pretože sa tentokrát nebude jednať o znárodnenie, okupáciu, či krádež, ktoré je možné zvrátiť reštitúciami alebo medzinárodnými dohodami. Tentokrát pôjde o úplne legitímny postupný rozpredaj našej krajiny v súlade s medzinárodnými konvenciami bez možnosti aplikácie akéhokoľvek opravného prostriedku, bez akejkoľvek dostupnej cesty späť. Slovensko po pár rokoch jeho samostatnej existencie s konečnou platnosťou prestane patriť Slovákom.
Ak si myslíte, že sa s tým nedalo nič urobiť, nie je to pravda. Rok 2011 bude azda jediným historickým míľnikom v našich dejinách, pri ktorom sme dostali jedinečnú šancu rozhodnúť o budúcnosti našej krajiny sami za seba, no my sme túto výnimočnú šancu premrhali nečinnosťou a hlúpymi spormi živenými našou typickou závisťou. Niet pochýb, že si raz naša generácia za túto malomyseľnosť a neschopnosť oprávnene vyslúži to najčiernejšie miesto v histórii slovenského národa...
(Pozn.: Ak pochybujete o skutočnej závažnosti tejto situácie, pohľadajte si napríklad niečo o rapídne sa zvyšujúcej aktivite dánskych a holandských farmárov na Slovensku.)
