Preferencie strany SDKÚ-DS pod taktovkou Mikuláša Dzurindu sa podľa prieskumov verejnej mienky agentúry FOCUS vyvíjali od ostatných parlamentných volieb v roku 2006 nasledovne (pre porovnanie uvádzam trend vývoja preferencií aj strany SMER):
Trend popularity SDKÚ-DS pod vedením súčasného predsedu od ostatných parlamentných volieb je viac ako zrejmý a rozchádzajúce krivky s preferenciami SMER-u si neviem vysvetliť inak, ako že pravicové spektrum stráca svojich fanúšikov. Nie je to však v prospech iných pravicových strán, t.j. KDH, ani SMK, pretože tieto dve strany v totožnom období vykazujú viac-menej stagnáciu (detailné štatistiky uvediem nabudúce). Je možné sa čudovať tomuto vývoju pri takmer absolútne nulovej opozičnej aktivite SDKÚ-DS za celé toto obdobie?
V ostatných parlamentných voľbách v roku 2006 podľa Štatistického úradu SR mala v SDKÚ-DS Iveta Radičová po sčítaní preferenčných hlasov 48,6% z pridelených hlasov, čim preskočila Ivana Mikloša s 47,3 percentným podielom a Mikuláš Dzurinda sa ocitol v preferenčných hlasoch na treťom mieste s 39,2%.
V nedávno ukončených prezidentských voľbách opäť občania SR vyjadrili vysokú podporu Ivete Radičovej, ktorá si získala 44,5% hlasov zúčastnených voličov.
Eduard Kukan 5.4.2009 len jeden deň po prezidentských voľbách vyhlásil, že nechce Ivetu Radičovú za predsedníčku strany a dnes - o dva dni neskôr Mikuláš Dzurinda túto nebezpečnú stretégiu definitívne podporil, čím úplne otvorene zmietol zo stola výzvu, ktorú mu neustále ubúdajúci sympatizanti jeho strany už v niekoľkých pokusoch jednoznačne predostreli.
Quo vadis SDKÚ-DS?!
