Ak podľa prestížneho britského mesačníka The Banker pán Počiatek ako "Najlepší minister financií Európy za rok 2008" počíta podľa pôvodného návrhu rozpočtu na rok 2009 s medziročným rastom slovenského HDP na úrovni 6,5%, potom ho o niekoľko mesiacov na nátlak odbornej verejnosti upraví na úplne opačnú hodnotu, t.j. medziročný pokles 6,2% a vzápätí dodá, že na šetrenie je ešte stále času dosť do septembra 2009, potom dúfam, že mesačník The Banker udelí p. Počiatkovi v súlade s týmto prístupom za rok 2009 tiež presne opačné "ocenenie".
Kríza ako argument na obhajobu takéhoto diletantského prístupu je absolútnym nezmyslom, pretože na konci minulého roka sme zo strany našej vlády neustále počúvali reči o tom, že Slovenska sa kríza určite nedotkne a v čase, kedy už bolo zjavné, že sa silné ekonomiky sveta dostávajú do problémov, si Ministerstvo financií nechalo schváliť rozpočet počítajúci so 4,6%-ným rastom HDP.
Od toho momentu až doteraz sme mali celý čas možnosť sledovať, ako sa ministerstvo financií zubami nechtami držalo svojich vzdušných zámkov v mene prisľúbených "krajších zajtrajškov". Európska komisia a spolu s ňou aj NBS už vo februári 2009 ohlasovali očakávaný prepad HDP, no ministerstvo v tom čase ešte stále trvalo na 2,4%-nom raste a tí, ktorí sa s týmto názorom nestotožnili, dostali nálepku nepriateľa štátu.
Najprv sme tu teda mali argumenty o tom, že kríza k nám nepríde, potom, že nebude taká veľká, potom, že Európska komisia a NBS nedisponujú tak kvalitnými podkladovými údajmi ako ministerstvo financií, potom zasa, že rozpočet nie je trhací kalendár, aby sa každú chvíľu menil podľa nejakých "neverifikovaných údajov" a dnes, keď je už jasné, že svojstojnou slovenskou ekonomikou nezávislou na neúspechoch okolitých krajín už nie je možné ďalej oblbovať verejnosť, vietor sa zrazu nečakane obrátil.
Z popola sa nám zrodila armáda Fénixov - udatných bojovníkov proti kríze, ktorí radšej zverejnia horší a pesimistickejší odhad stavu ekonomiky, aby vraj nemuseli vstupovať do rozpočtu znova, keď sa zasa pomenia prognózy. Po dlhom trápení teda konečne krízu oficiálne pripustili, no vzápätí si silno buchli päsťou po stole, že vo svojich pseudosociálnych programoch neustúpia. Na "nečakané" zistenie o prepade ekonomiky sa však určite chystajú náležite a principiálne zareagovať, ale až o tri mesiace, t.j. takmer v poslednom štvrťroku 2009. Títo spasitelia národa vidia, že do sýpky už od začiatku roka pribúda oveľa menej zrna, ako očakávali, no jeho spotrebu minimálne deväť z dvanástich mesiacov nechajú bežať na plné obrátky akoby sa nechumelilo. Keď do pekla, tak na parádnom koči.
Financie nášho štátu sú v rukách ľudí, ktorí sú vo svojom populistickom ošiali schopní do potápajúcej sa lode vyvŕtať ďalšiu dieru len preto, aby presvedčili svojich voličov, že tá voda, ktorá jednou dierou natiekla, druhou zasa vytečie. Ak sa niekedy v budúcnosti budete cítiť pri pohľade na svoje osobné financie smutno, už budete vedieť, koho popýtať o radu. Po odbornej pomoci od našich "najšikovnejších" síce bohatší nebudete, ale zato na betón začnete utrácať sťa Rockefeller.
