Nezačalo to veľmi slávne, Los Angeles ma nechalo dokonale chladným. Úspešne sme sa vyhli štvrtiam, ktoré patria k najnebezpečnejším v celých Štátoch. Ubytujeme sa v jednom z miestnych zaplivaných hotelov neďaleko Hollywoodu. Exkurziu v tejto „Továrni na sny“ zahajujeme ako obyčajne skoro ráno. Začíname na Chodníku slávy, ktorý je vlastne obyčajný chodník, na ktorom sú zobrazené hviezdy s menami. Na druhej strane, čo som asi čakal?
Pokračujeme k nápisu HOLLYWOOD, ktorý každý dôverne pozná. Unudene sa pod ním cvakáme, veď ktovie, možno raz z toho bude profilovka na fejsbuk. Ďalšie naše kroky smerujú do filmových štúdií Universal. Keď som jednému kamošovi potom neskôr spomínal, koľko chceli za vstup (120-170 USD), tak povedal, že za tú cenu by ho tam museli...ehm...by mu tam popri prehliadke museli ešte aj poskytnúť dvakrát isté služby sexuálneho charakteru, ktoré tu radšej nebudem konkretizovať - a mne nozostalo nič iné iba súhlasiť. Hollywood – ďakujem – stačilo. Tak to už býva, keď má niekto veľké očakávania.
Kalifornia ako taká - to už je iné kafe. Úplne ideálne podnebie, vzduch je tam presýtený oceánom a väčšinu času im tam svieti slniečko. V Santa Monice sa končí hlavný cieľ našej cesty – Route 66. V poslednom obchodíku „Mother Road“ nechávame pod vplyvom nostalgie zarobiť slizkého predavača suvenírov a ideme sa prejsť na mólo. Miestny umelec vyrevuje staré odrhovačky za sprievodu gitary. Zapaľujem si svoju poslednú cigaretu, ktorá po pár minútach zasyčí v Tichom oceáne. Keď už prestať fajčiť – tak štýlovo.
Tu končí Route 66
Vychutnávame si plážovú atmosféru, zhadzujeme zvršky a sadáme si do piesku. Opäť vzbudzujeme záujem u miestnych, keďže tak snehobielych fešákov tam asi ešte nemali. Slnečná guľa sa začína ponárať do oceánu. Nemôžem si pomôcť a robím sériu gýčových záberov. Konečne nám začína „chill out“, dva dni sa bahníme na pláži. Ako správni slovenskí dovolenkári sa spečieme do červena, aby aj doma videli, že sme niekde boli.
Po ceste do San Francisca absolvujeme návštevu rodiny, v ktorej Juraj robil rok ako au-pair. Podarí sa nám tak nahliadnuť priamo do „kuchyne“ americkej domácnosti. Rodinka je strašne milá, zavolali aj susedu, ktorá mala asi 1000 rokov a bola kedysi v Európe. Inak veľmi fajn ľudia. Strašne mi pripomenuli seriál 7th Heaven, kde sa väčšinu času riešili problémy typu: „Dylane, Ty si vypil jedno pívo, nechceš si o tom promluvit?“ Nakoniec sa ukázalo, že Nietzsche mal pravdu, keď povedal, že niet nad rozhovor so staršou dámou. S tou starou pani som si skvelo pokecal.
Všiminite si starú pani ako šibalsky vykukáva spoza Michala :)
V San Franciscu nás dve noci nechá prenocovať jedna super slečna, radšej jej meno nechám v anonymite a nazvem ju Zuzka. Zuzka je vynikajúca baba, ktorá žije v USA už 7 rokov. Za týchto 7 rokov si všetko v USA musela tvrdo vybojovať a má to aj napísané v tvári. Životom sa pretĺka ako delová guľa. Je silne spoločenská, na druhej strane život ďaleko od blízkych vykresal z nej tvrdú povahu, vďaka ktorej ďaleko od domova dokázala prežiť. Trošku trpko rozoberá odvrátenú stranu americkej spoločnosti. Hovorí zo skúseností, čo som ja trošku tušil. Nerád zovšeobecňujem, ale väčšina Američanov sú zahľadení do seba viac, ako by bolo zdravé. Ľudské vzťahy sú povrchné, veselá žoviálnosť umelá.
Zuzka sa podujala na jednu vec, o ktorej si sama kedysi myslela, že ju nikdy neurobí. Aby získala občianstvo v USA, vydala sa za Američana. Neurobila to však vypočítavým spôsobom s hrou na lásku, ale ako biznysmen – za prachy. Dala Amíkovi férovú ponuku – on dostane peniaze za to, že si ju vezme a ona získa Zelenú kartu. Podmienky boli dané jasne: žiadne láskovanie, žiadny sex. Jediný telesný kontakt prebehol počas obradu – pusa. Aby ste si nemysleli, cesta pred oltár nebola jednoduchá. Ako cudzinka musela absolvovať pohovory so svojim budúcim manželom, kde odpovedali na množstvá otázok, vypisovali tony formulárov. Mnohé otázky boli intímneho charakteru. Aké nohavičky má teraz na sebe vaša budúca manželka? Akú polohu pri milovaní uprednostňujete? Taktiež si museli vytvoriť fotoalbum, aby to vyzeralo dôveryhodne, samé srdiečka, momentky, výrazy šťastia. Živo si viem predstaviť brýlaté úradníčky vŕtajúce sa v jej osobnom živote a podvedome ma striasa...
Možno tu bude niekto moralizovať, chytrákov sa v diskusiách nájde vždy dosť. Ja však držím „Zuzke“ palce, nech nájde v živote svoje šťastie. Good luck.
Break the rules and you go to prison, break the prison rules and you go to Alcatraz
V San Franciscu končíme svoj roadtrip po Štátoch. Pár ľudí sa ma pýtalo čo všetko treba na takúto cestu. Moja rada je veľmi jednoduchá. Pas, peniaze, ochotu unavujúco cestovať a najmä skvelých spoločníkov. Týmto chcem veľmi poďakovať chalanom, ktorí so mnou absolvovali tento trip. Ako povedal ten fidlikant na Titanicu: "Bolo mi cťou s Vami hrať páni..."
Zľava do prava: ja, Michal alias Čorny, Chevy, Marek a Juraj.
NIEKEDY NIE JE DôLEŽITÝ CIEĽ, ALE CESTA, PO KTOREJ ZA NÍM KRÁČATE...
