Ako mi moja milovaná mamička hovorí: "Ty už nevieš, čo si od nudy začať." Ale ja som sa fakt dnes nejak nenudila. Poupratovala som byt. Ožehlila som. Nakŕmila som Žofku (moja ninja korytnačka), a čas plynul. Potom ma osvietilo. Čo sa nemalo stať.
Ako som brúsila po nete, veď čo iné si môže nezamestnaný absolvent , čakateľ začať, narazila som na nejaké tie ženské rady, ako sa skrášliť. Keďže posledných pár dní nevyzerám nejak vábivo, zaujalo ma to a tak som klikala a klikala, až som sa preklikala k nejakým domácim trikom. Poznáte to. Návody ako si ukuchtiť nejakú gebuzinu, ktorá vás "zlepší".
Ale bolo to na mňa nejako priveľa informácií a ja som zabudla, čo do čoho patrí. Kašľať na to, pomyslela som si, veď sú to samé "prírodné" produkty, to mojim vláskom neuškodí.
Miesto činu - kuchyňa. Vražedné nástroje - lyžička a miska. Chemikálie - mrkva, med a tvaroh. Miešala som miešala, premiestnila som sa do kúpeľne a začala som nanášať, presne podľa pokynov - od korienkov ku končekom. Síce to na tých vlasoch nechcelo držať, gravitácia bola silnejšia, no nenechala som sa odradiť ani pohľadom do umývadla, kde to vyzeralo, akoby niekomu nesadol obed.
Po dvadsiatich minútach som to išla dať dolu. Teda aspoň som sa naivne domnievala, že to dolu pôjde. Ani som o tom nezapochybovala. Umývam päť minút, desať, skúsim šampón...nič. Pohľad do mojej hrivy stále pripomína nejaké hniezdo mutantov hníd. Nemalo to cenu.
Teraz vyzerám ako živá obložená misa, plná zdravej výživy. Vlasy sú ešte teraz mokré a ticho, tu v kútiku mojej izby dúfam, že keď uschnú, nejako to....veď viete, ako pes, otrasiem...
Ale mám poučenie do budúcna, už žiadne experimenty.
