Jasné, vždy, keď niečo začne vyzerať nádejne, nebolo by normálne, keby Murphyho zákony nezakročili. Z prvu som sa cítila znovu ako v rozprávke. Prišlo mi to osudné - P r i j a t á-, a ja som začala mať pocit, že nie som až taký smoliar...ako všade hovorievam. Ha - ha - ha.
Ako prvá nastúpila moja nová splubývajúca. Prvý týždeň sme bývali v byte iba my dve. Ona o 12 rokov staršia a tak sa rozhodla si u mňa vybudovať takú tú autoritu, ako sa hovorí, dobrovoľne, nasilu. Zo začiatku som si to nepripúšťala, ale keď sa blížil koniec týždňa, a ona si vešala použité nohavičky na radiátor v kuchyni, používala moje veci a chodila si po dome v topánkach, došlo mi to. Že okrem toho všetkého, buzeruje aj mňa. A že takto to nepôjde.
Prišla som prvý deň do školy. Na moju vysnívanú vysokú. Každý deň som zaspávala s víziou mňa, ako super truper prekladateľky, ktorá je najžiadanejšia na Slovensku.... Viem naivná predstava, ale krásna. No zrejme som všetko okolo seba podcenila. Celý deň okolo mňa samá nemčina. A nie taká, akou sme sa bavili na strednej, ktorú dneškom považujem ako primitívnu. Ale jednoducho odborná, tá najodbornejšia nemčina, akú si dokážete predstaviť. Morfologie, Phonologie, Lexikologie, Ortographie...bleeee. Zkormútená som prišla domov. Ľahla som si, a vízia sa zmenila. Už som videla seba, na konci semestra, ako odchádzam sklamaná, že toto som ozaj nezvládla. A došlo mi to. Že takto to nepôjde.
Každý týždeň dostávam teraz od mamy vreckové. Pre mňa dosť tučné. Prvý týždeň som zmárnila skoro tri tisícky. Nehovorím, že to všetko som preflákala. Ale väčšinou ano. To boli samé pistácie, čokoládky, kávičky, fast foody... prišla streda a ja som bola rada, že som si to uvedomila včas, a ostalo mi aspoň na autobus domov. Znovu mi svitlo. Takto sa to nedá.
Ostávajú mi dve možnosti. Vzdať to, alebo sa prekonať a zvyknúť si na to, že už nič nebude tak, ako keď som bývala s mojou milovanou mamičkou. Žiadne súkromie, žiadne učenie raz do týždňa a žiadne neobmedzené financovanie. Citim sa tu sama. Niekedy bezradná. A veľmi túžim nadobudnúť znovu ten pocit, že všetko je tak, ako má byť. Ešte to najskôr chvíľu potrvá...ale zrejme to tak má byť.
