Vkradla som sa do maminej spálne a z jej skrine som začala brakovať krabice z minuloročných darčekov, v ktorých sa skrývali vianočné ozdoby. Bezhlavo som sa pustila do vianočnej výzdoby.
Ako prvý som vytiahla venček, ktorému prislúcha miesto na vchodových dverách. Aj keď som ho pripevnila asi viac do ľavej strany, nevadilo mi to. Pre tento rok je to jeho čestbé miesto. Ďalej som objavovala ozdoby, na ktoré som už dávno zabudla - plyšový snehuliak, vianočná snehová guľa, svietniky, anjelici, zlaté šišky... A zabudla som aj na ten pocit, ktorý vo mne tieto veci vyvolávajú. Spomienky, očakávania.
Dnes som sa pre zmenu pustila do predvianočného upratovania. Začala som u mojej izby. Myslela som, že skončím skorej. No poznáte to. Dôkladné poriadky sú nie len o vyhadzovaní hlúpostí, ale aj nachádzaní hlúpostí, o ktorých ste vlastne už ani nevedeli, že ich máte. Po celý rok ste ich nepotrebovali a ani ste si na ne nespomenuli, no nevzdávate sa ich. Vrátite ich tam, kde ste ich našli, možno pre lepší pocit zmeníte miesto ich pobytu, ale sú. Ešte stále vaše. Napriek tomu, že sa im budete venovať najskôr budúci rok o takomto čase. Hlavné je, že v srdci vám ostane príjemný hrejivý pocit, že v tej alebo tej skrinke je kúsok vašej minulosti, na ktorú spomínate rok čo rok s úsmevom.
Teraz ma čaká ozdobovanie stromčeka. Už sa vidím, ako budem bojovať s elektrickými sviečkami... Najprv ich budem dve hodiny rozmotávať, a keď sa mi to slávnostne podarí, zamotám sa do nich ja sama. Ale aj to patrí k mojim Vianociam.
V nedeľu večer budem nedočkavo zaspávať. Niet krajšieho rána, ako vianočného. Vonku je zvláštne, pokojné ticho, v každom oknie svieti alebo bliká stromček, mestom sa tiahne vôňa ryby, pečiva, Vianoc. Každých desať minút pípa niekomu mobil s vianočným želaním, veselá vrava sa míňa najkrajšími rozprávkami.
Dúfam, že aj tie moje Vianoce sa premenia na jednú krásnu a nezabudnuteľnú rozprávku.
Všetkým Vám želám nádherné prežitie vianočných sviatkov...
