ŽENA: Rasťo, som doma! Rasťo?Rasťo!
MUŽ: Tu som, nerev. Ako?
ŽENA: Príšerne, ako vždy. Jatoho idiota asi prerazím.
MUŽ: Ktorého?
ŽENA: Všetkých! Dvakrát.Vysvetli mi, načo sa ja ešte vôbec o niečo snažím, keď všetci ostatní si lenváľajú šunky v kožených kreslách a kazia mi robotu. Banda idiotov!
MUŽ: Aha. Dáš si večeru?Špagety.
ŽENA: Zase?
MUŽ: V chladničke mámelen mrkvu.
ŽENA: Neznášam mrkvu.
MUŽ: Ja viem. Preto špagety.Ale mrkva je zdravá. A lacná.
ŽENA: No, o tomto soms tebou chcela hovoriť.
MUŽ: O mrkve?
ŽENA: Nie, o peniazoch.
MUŽ: Ja mám mrkvu rád.Neviem, čo proti nej máš. Je lacná. A dobrá na oči.
ŽENA: Ja mám očiv poriadku. A nemeň tému! Cez obed som šla na poštu zaplatiť účty.
MUŽ: Ty meníš tému. Neviem,čo majú spoločné peniaze s mrkvou.
ŽENA: Nič!
MUŽ: No a potom že jamením tému.
ŽENA: V tom je práveproblém! Šla som zaplatiť účty na poštu.
MUŽ: No veď dobre, ja sompočul.
ŽENA: A nič! Máš na účtepresne 183 korún a 37 halierov. Kde sú peniaze?
MUŽ: Včera som ti dávaltisícku.
ŽENA: No a čo!
MUŽ: No a to, že výplatumám až budúci týždeň.
ŽENA: Ja som zaplatila účty.Teda chcela som. Ale nebolo z čoho.
MUŽ: A kde máš svoje?
ŽENA: Čo ťa je do toho, čorobím zo svojimi peniazmi? Nestačí ti, že ješ moju mrkvu?
MUŽ: Lacnú!
ŽENA: Ale zdravú!
MUŽ: Takže ju predsa len mášrada?
ŽENA: Nemám!
MUŽ: No tak ju nekupuj.
ŽENA: Budem, lebo ju máš rád,a si taký chudobný, že nemáš ani na tú blbú mrkvu!
MUŽ: Ja platím hypotéku.A účty.
ŽENA: A ja zasa stravu,toaletný papier, zubnú pastu, ponožky a kaderníka.
MUŽ: No to je toho!
ŽENA: To je dokopy viac, než tátvoja hypotéka.
MUŽ: Naša. A účty sinezaplatila.
ŽENA: Lebo nič nemáš!
MUŽ: Ale veď účty platíš ty.
ŽENA: No áno, ale-
MUŽ: Aha, tak zrazu ich mámplatiť ja?
ŽENA: Raz za čas by si mohol.
MUŽ: A to si mámprimyslieť ďalšiu nulu k platu?
ŽENA: Prosím ťa nenúť ma, abysom sa vyjadrila k tvojmu platu.
MUŽ: Dobre, tak mi nájdinejakého učiteľa s mojou praxou, ktorý berie viac.
ŽENA: Čo tak súkromné školy?
MUŽ: Tak prepáč, ale ja nemienimučiť žiakov systémom „koľko platíš, také známky máš“.
ŽENA: No a to je právetvoj problém! Čo je na tom zlé?
MUŽ: Čo je na tom zlé? Čo jena tom zlé?? No okrem toho, že je to hlboko nemorálne, je to aj trestné.
ŽENA: A kto by ťa udal? Todecko, ktoré vďaka tomu neprepadne?
MUŽ: (mlčí)
ŽENA: Počúvaš ma? No kto by ťaudal?
MUŽ: Neučím na súkromnejškole, takže celý tento problém je len akademický.
ŽENA: Nie je! Na poslednýchmaturitách si nechal opakovať tri decká! A koľko ti to tí rodičia núkali? 20 tisíc!
MUŽ: Tridsať.
ŽENA: No! To máš skoro triplaty. A za čo? Za jeden jediný podpis! 4200 korún za každé písmeno!
MUŽ: Ale veď je to trestné!
ŽENA: Ale prestaň.
MUŽ: A nečestné.
ŽENA: Čestné-nečestné, robí tokaždý. Každý! Aj nemajú toľko možností, ako ty. Čo bolo vtedy, keď ťavolali do tej komisie, či čo? Vykašľal si sa na to!
MUŽ: Lebo nechceli odbornýnázor, ale kohokoľvek, kto im potvrdí že majú pravdu. Čo nemali.
ŽENA: A aj tak toschválili, či už sa ti to páči, alebo nie. Tak čo si dosiahol? Akurát siprišiel o možnosť zarobiť si. Čo – zarobiť, možno by si ťa všimli akočloveka! Ako muža, s ktorým sa dobre spolupracuje. Pár takýchto komisiía o chvíľu by si bol miestny poslanec. Alebo priamo na ministerstve!Vieš, aké peniaze tam stále chodia okolo? Mali by sme sa ako prascev žite.
MUŽ: No hej. Až kým by maniekto neudal.
ŽENA: No a čo?? Za menšíúplatok by ťa nechali ísť.
MUŽ: Hej. Do basy.
ŽENA: Tak trebárs aj do basy.Ty nechápeš, že je to skvelý kšeft?
MUŽ: (mlčí)
ŽENA: Dobre, dobre, tak úplatkyneber, koniec-koncov to nie sú zaujímavé sumy. Ale dajme tomu, že by siukradol-
MUŽ: Ukradol??
ŽENA: Čo kukáš, ukradol!
MUŽ: Ale ja predsa-
ŽENA: Nechaj ma dohovoriť!Ukradol by si - tak na začiatok - nejakých 15 miliónov, k tomu sa dá ľahkodostať, sfalšoval by si nejaké projekty na eurofondy, alebo by si si sám nejakýschválil. Takže, ukradneš 15 miliónov, neprídu na to a kradneš si veseloďalej. A keby na to prišli, dali by ti nejakých 10 rokov s tým, že zasprávanie ťa po piatich pustia. Len si to zrátaj!! Veď to sú tri milióny ročne!
MUŽ: Ty si sa zbesnela!
ŽENA: Ale čuš. Bomba kšeft.Politika, to by bolo zamestnanie!
MUŽ: Odňatie slobody nie jezamestnanie, ale basa.
ŽENA: No to by si sa divil.V škole trčíš osem hodín, cestuješ tam a späť dve, doma sa nejaké trihodiny pripravuješ. Ostáva ti zhruba jedenásť hodín, z ktorých väčšinuprespíš a zvyšok stráviš domácimi prácami. Vo väzení máš 24 hodín dennesám pre seba a občas aj vychádzky! A nemusíš si variť. No zrátaj sito! Za päť rokov v chládku máš dohromady 15 miliónov! 3 milióny za rok! Nato by si ty musel učiť - počkaj - 17rokov. 17 rokov na smiešne tri milióny, za ktoré už dnes nekúpiš ani poriadnybyt. A miesto toho môžeš za trochu nepohodlia mať mesačne - koľko - 250 tisíc!A bez daní! 250 tisíc. 250 tisíc za mesiac! Veď toľko neberie ani premiér!Teda oficiálne. Len si to zrátaj, dostaneš päť rokov basy za to, že máš - vydrž- 57 tisíc týždenne. Veď to je... Vydrž... To je 8200 korún denne. Denne!
MUŽ: Ale...
ŽENA: Hovorím vydrž! Za každúhodinu ničnerobenia ti vychádza - drž! - 343 korún. To ti krásne vystačí nacelý deň. A keď ťa pustia, nepotrebuješ - nepotrebuješ - 120 rokov zarábaťna chleba.
MUŽ: Hej. Ale celý životbudem mať nálepku „zlodej“.
ŽENA: Prosím ťa, zlodej je ten,kto kradne konzervy v samoobsluhe! Pri takýchto peniazoch je to buďpodnikanie, politika alebo mafia. Na podnikanie nemáš schopnosti, na mafiánaslabý žalúdok, takže musíš ísť do politiky! Pozri, je to jednoduché, buď ťazabásnu a o pár rokov si doživotný penzista na vysokej nohe, alebo ťaznova zvolia, na to stačí natárať nejaké sprostosti, čo chcú ľudia počuť.
MUŽ: Ja sa z tebazbláznim.
ŽENA: Nezblázniš, lebo sineschopný. Ty kľudne zahodíš 350 korún kvôli takej kravine, ako je česť!
MUŽ: A čo deti?
ŽENA: Prosím ťa, kto sa kedybude našich vnúčat pýtať, ako prišli k peniazom? Vezmi si Rockefellerovcov– ty si myslíš, že prvá generácia získala kapitál šetrením z výplaty?Hovno! Všetci kradli. A dnes je to vážené finančnícke meno. Vidíš,kradnúť, to je česť!
MUŽ: Prosím??
ŽENA: No nie hneď, samozrejme, alepo čase sa na to zabudne, neboj sa. Len si predstav – tri stovky na hodinu!
MUŽ: 350.
ŽENA: 343! Počkaj, zle, veďpracovný deň má len osem hodín. Sekundu. Rok má asi 1840 pracovných hodín,takže keď pre seba uleješ tých 15 miliónov, máš za päť rokov basy – hneď tobude - 1630 korún na hodinu! Veď za to ti už pokojne môžu dať aj tých desaťrokov, to sa oplatí. Pozri sa na to pragmaticky – kúsok života v nepohodlía máme 15 miliónov!
MUŽ: Nie!
ŽENA: Ty si absolútneneschopný! Neschopný a blbý. Načo som si ťa brala? Ty tie peniaze radšej budeš zarábať ničením sinervov v škole.
MUŽ: Budem.
ŽENA: Ticho, počítam! (počíta)Len tak mimochodom, ak by si učil ešte 100 rokov, bolo by to 16 a polmilióna. Hrubého!! A pritom to môžeš mať za maximálne 12 rokov basy. Lenžeto je niečo, čo tá tvoja chorá čestná myseľ asi nikdy nepochopí (mobil) Prosím.
MUŽ: Ja som náhodou celkomrád, že-
ŽENA: Nevidíš, že telefonujem?!Volá šéf! Prepáčte, čo ste vraveli? ... Ten dnešný prípad? Áno, naparila som muplných dvanásť rokov, hajzlovi, nech si všetci zapamätajú. ... Akože prečo?Spreneveril 19 a pol milióna štátnych peňazí! ... Aha. ... Áno, áno,prepíšem, spoľahnite sa pán prokurátor. ... Môžete. (píše) Nie jev štátnom záujme viesť súdny spor, jasné. Nedostatok dôkazov, krivéobvinenie. ... Jasné, spoľahnite sa. Bude mi cťou, pán prokurátor. Jasné,svojich si musíme chrániť. (zloží) To je ale hajzel. To je taký sviniar,až je to zlé! Dnes aby si morálneho človeka lupou hľadal. Obyčajné svinstvo!No, kde sme to prestali?
