reklama

Mechanizmus vzniku viery a náboženstva (kacírsky traktát)

Hoci sám neveriaci, začínam sa prikláňať k názoru tých, ktorí tvrdia, že boh, respektíve akási vyššia moc je v nás. Teda v ľuďoch. Niekde v nich. Hm...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (106)

Viera jezaujímavým fenoménom ľudskej (opičej) kultúry. Z historického hľadiska jenáboženstvo ako také priamym predchodcom prírodných vied – odpovedá na tie istéotázky. Otázky o stvorení sveta, o pôvode života, o prírode, o ktorej sa lenzačíname niečo dozvedať – skrátka otázky o všetkom, čomu nerozumieme, a čonepochopíme prostým pozorovaním. Lenže kým veda je prísne racionálna a staviana argumentoch, ktoré je možné obhájiť logickým sledom, na ktorého začiatku je priame pozorovanie, náboženstvo poznáuniverzálnu odpoveď – všetko je dielo ‹semdosaďte meno svojho obľúbeného boha›. To by bolo ešte relatívne v poriadku.Veda sa pri skúmaní stvorenia vesmíru dostala až k populárnej teórii Veľkéhotresku. Čo bolo pred ňou, to už nikto nevie, aj keď táto teória sa zakladá nafakte, že pred Veľkým treskom nebolo nič.Nič, čiže neprítomnosť čohokoľvek. Otakto definovanom "nič" sa pomerne ľahko hovorí (matematici s"nič" koketujú, odkedy na Blízkom východe vymysleli nulu), alepredstavuje sa už o niečo ťažšie a je nemožné ho pozorovať či skúmať. Vtedy prichádza k slovu náboženstvo sosvojim ‹dosaďte meno svojho obľúbenéhoboha›. A veda naozaj nevienáboženské vysvetlenia potvrdiť, ani vyvrátiť. Mrzuté.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri hľadaníkoreňov samotnej "nábožnosti" ľudí sa musíme vrátiť ku kmeňovýmrituálom, ktoré (okrem iného) slúžili ako dobrý rozoznávací mechanizmus prečlenov a nečlenov kmeňa v dobe, keď sa kme) rozrástol natoľko, aby sa jehočlenovia navzájom nepoznali. Dobrý rituál musí mať v sebe dobrý príbeh. Abynedochádzalo k odchýlkam, je nutné vymyslieť nejaké spojivo, niečo, čo sa nedáinak vyložiť, ani inak pochopiť, ani inak interpretovať. Skrátka, vznikápotreba príbehu, ktorý je absolútny.Ešteže máme šamanov, ku ktorým (spravidla za pomoci rastlín, ktoré sú dnesnelegálne) hovorí ‹sem dosaďte vášhoobľúbeného boha/džina/ducha predkov›. Znovu nič nepochopiteľné – ak staršíznamená skúsenejší, a teda lepšie vybavený na prežitie, je duch predka ideálnanehmotná autorita – má rešpekt. Rozprávať sa s duchom predkov je výborný spôsobautorizácie vlastných rituálov, pretože predkovia sú charakteristickí svojoumlčanlivosťou voči každému s výnimkou šamana v extatickom tranze. Ani sme sinevšimli, a položili sme základný kameň obrovskej hybnej sily menom"viera", ktorá prežila aj po rozšírení kmeňa na národ a neskôr naľudstvo, pričom sa podružne vytvorili nové mechanizmy rozpoznávania, ako sútradícia, história a kultúra.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náboženstvoako viera v nadpozemskú bytosť, akési všemocné božstvo, je následníkomritualizácie života. Prebralo žezlo zhruba v dobe, keď potreba posilňovaťvýznam rituálu vytvorila natoľko všemocnú predstavu o nadprirodzenej autorite,že vytvorila samostatnú silu. Viera v hroziacu represiu pri porušení rituálu sivynútila recipročnú predstavu. Buď sa nebudem riadiť rituálom a budempotrestaný, alebo sa ním riadiť budema budem odmenený. Všadeprítomnosť a všemohúcosť tu už dávno máme, pretože ‹sem dosaďte svojho obľúbeného boha›predsa musí vidieť každý prehrešok voči rituálu a musí byť vždy schopný hopotrestať, inak by nebol hrozivý a stratil by moc autority. Na druhej strane,každý prehrešok sa dá vydiskutovať skrze šamana, o ktorom už vieme, že sa sbožstvom rozpráva. Vidíte? Chvíľu nedávame pozor, a už sa nám množí novýfenomén – obrad, ktorý má čiastočne rituálny pôvod, a čiastočne vychádza zpotreby ohýbať božskými pravidlami podľa toho, ako sa to práve hodí. Nechajmena pár storočí odstáť a kvasiť, postupne primiešavajme splývanie kmeňov a ichbožstiev do nových foriem, nechajme zraziť sa s novovznikajúcou morálkou afilozofiou, pridajme niekoľko mučeníkov, ktorí sa obetujú za ideály a ani sanenazdáme, rašia nám na svete náboženstvá ako huby po daždi. Ale pravíšéfkuchári vedia, že bez kultu osobnosti je jedlo nemastné a neslané. Zázraktiež nikdy nie je na škodu.

Ondrej Kaprálik

Ondrej Kaprálik

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Príležitostný povaľač. Len tých príležitostí je málo...Divadlo študujem, divadlo ma aj živí. Popri tom sa z dlhej chvíle ňúram vo filozofii, kulturológii a antropológii, ale naozaj len veľmi okrajovo (preložené do normálnej reči - sem-tam si niečo vymyslím).Mám sklony k irónii a sarkazmu. Zoznam autorových rubrík:  SatiraDivadloFilozofiaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu