Z detských čižiem som už vyrástla, no stále má pre mňa tento čas čarovnú moc, možno preto, že príjemné spomienky na všetky mikulášske večery mi každoročne pripomína moja mama, ktorá si neodpustí, aby ma neprekvapila čokoládkovým adventným kalendárom.Možno je to detinské, ale na chvíľu mám pocit akoby sa čas vrátil dozadu a ja sa teším, že som pre moju mamu jej dieťaťom, aj keď som už dospelá žena.Dnes som zažila prekvapenie, keď nebolo možné zohnať tradičné červené mikulášske vrecúško. Chvíľu ma to škrelo, ale potom som to zobrala z lepšej stránky, že tohoročný záujem o mikulášske balíčky bol veľký a každému dieťatu bude tak sladko na duši ako mne, keď budem chrumkať adventné čokoládky a tešiť sa na tú poslednú štedrovečernú...Všetkým deťom a všetkým dospelákom, ktorí nezabudli na to, že boli deťmi želám sladko na duši...
