Z môjho pohľadu sú to:
Zásobovacie autá, ktoré sa v ranných hodinách ženú po Hlavnej ulici a pred ktorými musia chodci odskakovať, aby náhodou nemuseli vodiči pribrzdiť. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že by tam nemali mať prístup. Len by som si vedel predstaviť, že jazdia v čase na to vyhradenom pomalšie.
Sú to aj muži zákona, ktorí sa vo vozidlách PMJ premávajú namiesto toho, aby sa prešli pešo. Aby skutočne plnili to, čo majú na autách nalepené - Pomáhať a chrániť!
A poslednou kategóriou, ktorej by som chcel venovať osobitnú pozornosť, sú vozidlá honorárnych konzulov Maďarska a Gruzínska. Títo „diplomatickí experti" poznajú veľmi dobre svoje oprávnenia. Vedia, že ich nemožno pokutovať za porušovanie dopravných predpisov, a preto to zneužívajú. Avšak aby som len nehodnotil daný stav, tak prichádzam s dvoma možnosťami, ako riešiť situáciu: Ad 1 Každý konzulát by mal mať vyriešenú aj otázku parkovania, preto ak je v nejakej lokalite problém s parkovaním, tak by tam ani konzulát nemal byť umiestený! Do budúcna, ak sa budú zriaďovať v Košiciach ďalšie konzuláty, malo by mesto trvať na tejto podmienke. (Nestačí sa len usmievať a tľapkať po pleci na spoločenských akciách.) Ad 2 Naši volení zástupcovia by sa mali pri takomto probléme angažovať. Týka sa to primátora Rašiho a starostu MČ Staré Mesto pána Gregu.
Títo páni sú kompetentní, aby sa oficiálne (hoci aj neoficiálne) stretli s honorárnym konzulom a vysvetlili mu, čo sa patrí a čo nie. (Ak by si nedal povedať, sú aj iné možnosti, no sú na hrane zákona a naštrbujú vzťahy.) Honorárnemu konzulovi Maďarska odporúčam, nech si nechá vyhradiť parkovacie miesto na Kováčskej ulici a nech sa do úradu prejde pešo. Gruzínskemu konzulovi odporúčam to isté, s rozdielom, že bude parkovať na Alžbetinej ul. alebo na Mäsiarskej ul., prípadne nech nám, Košičanom, idú obaja diplomati príkladom a jazdia na bicykloch. Tie dva diplomatické stojany na bicykle by sme – my, Košičania– nejako strpeli.
