Amerika stojí týždeň pred voľbami pred otázkou, akú by si mohli položiť aj iné, neamerické krajiny. Sme pripravení na zmenu? Alebo sa opäť len oháňame zvláštne silnými gestami, kým sa nás to netýka? A keď dôjde na lámanie chleba, radšej skloníme hlavu. Preferencie ukazujú rôzne štatistiky. Raz pozitívne pre Baracka Obamu, inokedy sa nakláňajú Johnovi McCainovi. Ale rozhodne sa až priamo pri urnách.
Ak by som sa narodila s americkým občianstvom a problém blížiacich sa volieb by sa ma bytostne týkal, bola by som rozhodnutá, koho podporím. Netvrdím, že s Barackom Obamom a jeho demokratickým tímom zažije Amerika svoje znovuzrodenie. Ani netvrdím, že tento „neskúsený Afroameričan“ dokáže zahladiť prešľapy svojho predchodcu šibnutím čarovného prútika. Myslím však, že Spojené štáty potrebujú zmenu, nový impulz. A ten im demokratický kandidát ponúka.
V týchto dňoch môžeme byť svedkami úkazu, o ktorom som bola vždy presvedčená, že existuje a nie je pre mňa preto žiadnou novinkou ani prekvapením. Na politickej scéne, a obzvlášť v období volieb, sa dejú zázraky. Nečakané zázraky, za ktorými ale vždy stojí akási vyššia moc. V susednom Česku sa opozícia dostáva do vedenia a necháva za sebou rozprášené snahy doteraz preferovaného pána premiéra. Aj tento prípad nám môže poslúžiť na uvedomenie si, že až do vyhlásenia výsledkov v amerických voľbách nie je nič dobojované. Namiesto predčasného otvárania šampanského by teda bolo rozumnejšie investovať ešte nejaký ten miliónik do reklamnej kampane či televízneho spotu. Onedlho predsa bude po všetkom a kedy zažije Amerika opäť podobnú davovú psychózu okolo voľby prezidenta?
