Aktivované vtáky

„Kde si bola? Mala si tu byť už pred hodinou!“ spustila sestra, akoby sa jej chcelo robiť niečo iné ako len tak posedávať, no chápem, že prísno-materské dekórum treba zachovať za akýchkoľvek okolností.„V meste aktivovali vtákov“ s veľkým chichotom a patričnou namyslenosťou na takú bombovú novinku, nás puboška nadrapovala a odmietala prezradiť podrobnosti.„Akých vtákov preboha?!“ spravodlivým hnevom a rozhorčením zo strachu o predčasné poznanie (Predčasné? Cha! V dnešnej dobe „dievčenských“ časopisov?) 14 ročnej kočky, zahorela babka. Puberťáčka si však spokojne hovela na výslní tejto šokujúcej informácie, až sa tak rochnila blahom a hodnú chvíľu otáľala, kým nám vyjavila:„No šak umelých... na námestí... aby holuby plašili... to sú len také tie zvuky dravých vtákov...aj tak im na to serú ďalej...“Na túto etudku som si spomenula včera poobede cestou z práce. Po diaľnici sa šinuli dva pruhy áut a ja som sa musela uškŕňať. Tiež sú aktivované vtáky. Dokonca dravé! Jeden taký zelený stál na Bratislavskej a keď sme (ja, Coca-colácka fábia, Passat s tmavými sklami a zopár ďalších) frčali okolo, len tak, heh, asi inštinktívne sme všetci šliapli na brzdu. Mrkla som do spätného zrkadla a to už som sa neubránila širokému úsmevu... Sme ako tie holúbky, oni tiež nie sú blbé, vedia, že tie ich dravce sú len umelé, a patrične - s prahľadom na to kašlú. Keď dravce spustia v pravidelnom intervale svoj bojový pokrik, holuby poslušne odletia opodiaľ a chovajú sa spôsobne... chvíľu... Naše dravce sú tento týždeň tiež len umelé a plašia nás. Vieme, že sú tam, pribrzdíme, čoby nie. No akosi uniká podstata „lovu“. Keď korisť vie, čo ju kde čaká, nedá si pozor? Nechová sa spôsobne? Chová... bohužiaľ, tiež len chvíľu...