Už budem dobrá...

Milý článok pojednával o tom, aké je vlastne super mať tridsať a nemať ešte dieťa, akokoľvek po ňom túžite. Vraj to nič kočky, najlepšie roky máte pred sebou, kariéra naštartovaná, celková rozhľadenosť, asertivita a materiálne zabezpečenie na jednotku. Skrátka práve teraz všetko fičí tak ako má... možno okrem vašich vaječníkov - ale to je predsa vedľajšie. S najväčším tromfom vyrukovala autorka článku na záver - tridsiatničky vedia o 100% lepšie vychovať svoje dieťa ako žienky dvadsaťročné... a práve tento výrok zapôsobil na horespomenutú ranostajku ako červený trpaslík na zúrivého záhradkára.Aby bolo jasno - obom sa nám zadarilo, za všeobecného pobavenia partie, známych, kamarátov (už pomenej rodiny), otehotnieť v ranom veku - tesne po dvadsiatke. Kým však ona svoje materské povinnosti zvládala od počiatku veľmi distingvovaným spôsobom a učebnicovo korektne, ja som chaosila, chaosím a budem úspešne chaosiť nepochybne až kým nepomrem... A preto som sa zamyslela. Zuza, máš 28! Čo by si teraz spravila inak? Hneď som si aj odpovedala:- keď teda začneme pôrodom, rovnako ako iné mamičky, by som sa pri tomto dojímavom prvom stretnutí rozplývala nad „krásou“ čerstvého, ešte teplého a chrumkavého bábätka. Aj slzu by som uronila a iste by som sa nezačala pochechtávať vzápätí po tom, ako mi malú premiérovo ukázali a už vôbec by som ju neprirovnala k mláďaťu mýtického Trolla so strapatou hrivou, krivým nosom a divým výrazom v tvári... možno teraz, so zrelšou a rozhľadenejšou fantáziou by som prišla na lepšie podobenstvo... - Ďalej - výchovu svojho dieťaťa by som brala skrátka a uvážlivo dôstojne. Sľubujem, že by som počas šestonedelia zúfalo neplakávala zároveň s novorodencom, ale rozvážne, so zasneným výrazom v tvári „ženy“, ktorá konečne objavila svoje poslanie, by som prevádzala také tie „rutinné“ záležitosti (ako napríklad svinsky bolestivé kojenie), s ľahkosťou a úsmevom na tvári...takým tým monalisovským.- Vedela by som jej obliecť zimnú kombinézu bez toho, aby som jej niekde v útrobách podšívky zabudla malíček... cvičila som!- Dokázala by som svoje dieťa priaznivo motivovať a vzbudiť nadšenú zvedavosť pred každou návštevou ambulancie detského lekára aspoň natoľko, aby dieťa freneticky nevrieskalo už pri zhliadnutí bieleho plášťa a rovnako by som zabránila hryzeniu zdravotníckeho personálu - určite by som dieťa držala lepšie, aby na šokovaného útlocitného doktora so slabšími nervami svojimi čerstvými zúbkami nedosiahlo a to všetko by som zvládala bez hysterických záchvatov smiechu. - Každopádne by som sa s ňou nevadila o počítač, o to, kto bude na prechádzke držať psie vodítko, koľko rokov už má Barbina pomer s Kenom (a či mala aj iného chlapa), kam je vhodné si v lete nalepiť tetovačku brutálneho hardrockového typu, o farebnej škále dredov, prijateľnej pre použitie na 5-ročnej hlávke a následne o tom, že vši chrániť nebudeme a ani plakať za nimi nebudeme, pretože zvieratká to síce sú, ale nežiadúce.- Neudupávala by som jedinečnosť a vlastný názor svojej dcéry a s hrdo vztýčenou hlavou by som ju vodila do predškolského zariadenia (po ulici, nie po kanáloch) , nepolemizujúc s ňou arogantným spôsobom o tom, či je vkus Nory Mojsejovej a Paris Hilton in alebo out - predovšetkým z pozície „módnej ikony“, ktorej štýl treba nasledovať každodennými škôlkárskymi outfitmi.- Čo už nikdy, nikdy, naozaj nikdy - vzhľadom k svojej evidentnej dozretosti nespravím - sľubujem, že už nikdy jej nedám do školy mäkké mandarínky! Vyvarujem sa aj akýchkoľvek svojvoľných krokov v tejto oblasti a tvrdosť mandarínok budem konzultovať (pretože predsa len, mám svoje rezervy) s kompetentnými (žeby svokrou?). V tom mi pánboh pomáhaj! Ako teda môžete vidieť - dospela som, dozrela na materstvo, výchovu a veci s tým súvisiace a zodpovedne prehlasujem, že by som bola určite lepšou a ešte lepšou a svojmu druhému dieťaťu najlepšou matkou... tak ak niekde stretnete moje nezodpovedné a už pol roka sa niekde flákajúce a štrajkujúce vajíčka, odkážte im, že som pripravená, materiálne zabezpečená, dostatočne asertívna, primerane rozhľadená, zodpovedná a dospelá ...a že už budem dobrá, len nech mi dajú šancu to dokázať...