Našla som si prázdne kupé, spokojne som sa usadila, vzala do ruky knihu a začala čítať. Asi o tri zástavky ďalej, sa do vlaku s veľkými ťažkosťami dotackal spoločensky unavený občan. Keď som ho zbadala, v duchu som si želala nech ide ďalej a neprisadne si ku mne. Prešiel a mne odľahlo, ale nie na dlho. O pár sekúnd sa vrátil, otvoril kupé a usadil sa rovno ku mne. S ním samozrejme prišiel aj závan alkoholu, čo bolo nedýchateľné. Pravdaže, bol veľmi komunikatívny a iniciatívny, snažil sa so mnou konverzovať...ja som však nemala slov a ešte k tomu som musela z celkom pochopiteľných dôvodov dýchať ústami...
Pod vplyvom všetkých týchto udalostí, mi nenapadlo nič lepšie ako si zobrať veci a pratať sa rýchlo preč. Aby to nebolo také okaté, tak akože mi zvonil telefón, lebo kamarát práve nastúpil o vagón ďalej, tak som išla za ním.
Taká som bola rada, že som odtiaľ odišla, veď som sa aj celkom bála. Sadla som si asi o štyri kupé ďalej, tiež bolo prázdne a pokračovala som v ceste.
Ale ako už býva u mňa dobrým zvykom, to nebol koniec zážitku s týmto mužom :)
Prešlo možno 15 minút a ja som si podriemkávala, keď tu zrazu rana do dverí. Strašne som sa zľakla. Keď som sa zoorientovala, stál predo mnou zasa ten ožran. Prišiel sa spýtať, či nemám oheň, lebo si chce zapáliť. Do mňa už jedy, že sa ho nezbavím. Tak mu vravím, že nemám lebo som nefajčiar. Tak sa otočil a išiel ďalej, čomu som sa potešila. Ale čo čert nechcel, vrátil sa a v ústach mu už dymila cigareta. Sadol si ku mne a spýtal sa ma,či si môže zapáliť... Ja som už nevedela, čo si mám vymyslieť. Naštastie išiel revízor a začal s ním robiť poriadky,čo si to dovoľuje fajčiť vo vlaku a ešte k tomu cestovať bez lístka. Na najbližšej stanici, ho z vlaku vyviedla železničná polícia....pre mňa vykúpenie, lebo vlak nebol taký dlhý, aby som mohla celú cestu pred ním utekať z kupé do kupé... dúfam, že nabudúce na neho nenatrafím !!!
