sú ľudia, ktorí ma nemajú radi, ale našťastie je viac tých druhých... Zoznam autorových rubrík: Stačilo mi..., Akože vtipné...., Stalo sa
Bol to zasa jeden z tých dní, kedy mám taký super rozvrh, že už neviem ako by som trávila tie dlhé okná medzi prednáškami. Tak som si naplánovala, že teda pôjdem na taký malý nákup do obchodného centra, ktoré mám od školy vzdialené asi tak 1km. Počasie bolo príjemné a pridala sa ku mne aj kamoška, tak mi bolo aj veselšie. Pomaly sme kráčali po ceste, smiali sa, komentovali okoloidúcich, kecali o všetkom ...
Je množstvo vecí okolo nás, ktoré sa dejú bez toho, aby sme o nich vedeli a mali možnosť do nich zasiahnuť. Sú veci medzi nebom a zemou, určite sú ... Ja sama som ale nikdy veľmi neverila na niečo také ako sú horoskopy, veštenie ,predpovedanie budúcnosti , čítanie z ruky ...veď ako zrnká kávy môžu predpovedať váš v osud ?
Ráno, vonku ešte tma, ticho narúša iba krákanie vrán. Vykračujem si do školy po obvyklej trase, trošku ospalá, v hlave si opakujem slovíčka na test z angličtiny a rozmýšľam, čím ma dnešok asi tak prekvapí ... Vchádzam do parku, ktorý je skratkou...cez deň krásny, v noci strašidelný a ráno nenávidený, lebo tadiaľ musím ísť. Na to, že tam vidím každý deň rôzne sociálne prípady, národostné menšiny ,či aj celkom bežných ľudí, som si už zvykla. Ešte cesta sídliskom a som v polovičke cesty....
Bolo asi okolo 23. 00 hod. a ja som sa práve vracala od kamarátky. Za volantom ma prepadol smed a začalo sa mi strašne driemať, tak som sa zastavila v jednom z našich veľkých hypermarketov. Keďže bola už pokročilá hodina , v obchode nebol žiadny nátresk ako býva zvykom.
Asi pre mesiacom mi na moju mailovu adresu prišiel mail s otázkou : Maťa, je toto tvoj mail ? No a ja šikovná som odpovedala, že áno , to som ja. Myslela som si, že je to nejaká kamoška alebo známa. Po čase som na to celkom zabudla.
Stalo sa to medzi sviatkami. Bola som sama doma. Ráno som vstala ako obyčajne, pozerala telku, leňošila...jednoducho pohodové ráno.Pustila som umývačku riadu, dala prať oblečenie...to aby som akože aspoň niečo robila.
Moje začiatky ako čašníčka boli, no nebudem sa tu predsa chváliť , boli fakt príšerné. Nevedala som čo s rukami a čo s nohami, zapamätať si nejakú objednávku - no možno až tak na tretíkrát, vždy som to doplietla! No proste úplná katastrofa.Veď to určite poznáte, tie svoje začiatky...
