Omyl, omyl, omyl.....vždy a to zaručene sa nieco stane ! Teda aspoň mne.... Je to presne ako v tých americkych filmoch, pri ktorých si hovoríte, to nie je možne...
Idete domov zo školy, kráčate po chodníku, jediná mláka na ceste a jedno jediné auto a ani sa nestihnete obzrieť a už ste celí mokrí? Doma pred dverami zistíte, že namáte kľúče alebo ich jeden z vašich "starostlivých" členov rodiny nechal vo dverách, lenže samozrejem z vnútra...poviete si, stáva sa...
Aj toto? Sedíte na lavičke, čakáte na autobus, prejde okolo vás na pohľad celkom normálny muž, zrazu sa otočí, vráti sa, pozrie sa na vás a povie vám, že vyzeráte ako panna Maria!
Nastúpite do autobusu a za vás (kde inde) si sadnú dve babky, ktoré sa celú cestu na hlas modlia !
Celkom normálne !
Idete na vlak a na stanici si vedľa vás sadne chlap, ktorý doslova hltá citróny...ešte stále sa vám to zdá normále ?
No ale pokračujem, pozor!
Máte na výber asi z milión možností a vy trafíte tú najhoršiu? Chápem to...
Idete trikrát do SND na predstavenie...
-prvýkrát máte najhoršie miesto, nič nevidíte
-druhýkrát podsadíte svoju profesorku
-a tretíkrát nemáte lístok,ktorý ste si zaplatili.....
No a toto je len zlomok toho čo sa nám šťastlivcom stáva každý deň....
