Ešte keď som chodila na jazykovú školu, stala sa mi taká zaujímavá príhoda. Čakala som večer na autobus domov, keď sa mi prihovorila staršia žena, a spýtala sa ma, kedy jej ide autobus, lebo nevidela na cestovný poriadok. Ako som jej tak vysvetlovala odchody autobusov, zrazu začala hovoriť o mojej budúcnosti a čo ma čaká. Zostala som zaskočená, to sa mi teda ešte nestalo. Hovorila o tom, že budem buď právnička alebo politička,úspešná, že som dobrý človek, je so mnou zábava...proste všetko len to najlepšie, čo chce človek počuť o svojej budúcnosti ...to určite hovorí každému, som si myslela. Potom však začala hovoriť o prítomnosti, to ma trochu vydesilo, pretože sa naozaj trafila. Vedela, že môjho otca trápia bolesti nohy, že sa volá Jozef , aj napriek tomu, že ju nikto nepoznal a nikto nikdy nevidel. No a dnes celkom úspešne študujem politológiu, takže mala čiastočne pravdu.
Pred dvoma dňami sa mi stalo niečo podobné. Len tak som si kráčala po meste, keď sa mi prihovorila mladá cigánka. Chcela vedieť, koľko je hodín. Tak som jej povedala,ale to nebolo všetko. Pristavila sa pri mne a začala hovoriť , že sa venuje vešteniu, ja som sa ponáhľala, tak jej hovorím, že nemám čas, ale nedala sa odbyť. Tak spustila, že mám dlhú čiaru života, pozerala mi do očí a tiež všetko čo ma čaká, je len pozitívne. Nakoniec však dodala, že v rodine sa vyskytne nejaká operácia, ale dopadne dobre. Ešte som si tak pomyslela, že to určite nie, všetci sme predsa ako tak zdraví a nikto sa na žiadnu operáciu nechystá. Potom ,čo som si vypočula svoj osud, zrazu začala pýtať odo mňa peniaze za vyveštenie. To ma uistilo len v tom, že chcela len peniaze a ja som bola prvá, čo jej prišla do cesty a vybrala peňaženku.
Dnes mi telefonovala do školy mamina, že dedka náhle odviezli do nemocnice a musia ho operovať .V nedeľu som s ním ešte bola a nič mu nebolo. Tak som si spomenula, na to,čo mi cigánka povedala ... je to náhoda ???
