„Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom“ je jednou z častých tém, s ktorou klienti prichádzajú na koučovacie stretnutie.
Mám na to vyhranené názory a váhala som s napísaním tohto článku. V jednom momente som mala dojem, že nielen moji klienti, ale aj rodinní príslušníci, priatelia, obchodní partneri sú posadnutí myšlienkou zosúladiť pracovný a súkromný život. Zdalo sa mi, že chcú mať presne vymedzený čas na prácu, posilňovňu, rodinu či dovolenku.
Rovnováha znamená rovnováhu medzi dvoma alebo viacerými polaritami.
Len si nie som istá, že či všetci chápeme čo to znamená.
Priznajme si to, byť mamou je v podstate ako byť riaditeľkou malého podniku. Ste zodpovední za riadenie plánov, rozpočtov a personálu (známe ako vaše deti). A rovnako ako v obchodnom svete neexistuje nič také ako 9-5 pracovných dní. Je to koncertná šnúra 24/7.
Ako manželka, matka, dcéra, priateľka, manažérka, koučka a osoba s množstvom koníčkov, môžem s istotou povedať, že som zvládla umenie žonglovať svoje role.
Teda, možno nie úplne, ale určite som sa stala trochu odborníkom. Akurát, že nie na rovnováhu.
Napriek výzvam, únave a občasného vážneho sebaspytovania načo mám toľko deti, byť mamou má určité výhody. Po prvé, stanete sa majstrom multitaskerom. Potrebujete skladať bielizeň, pomáhať s domácimi úlohami a variť večeru súčasne? Žiaden problém. Samozrejme, toto len keď doma nie je manžel. Inak varí on.
Nezabúdajme na samotnú zábavnú hodnotu mať deti. Od smiešnych vecí, ktoré hovoria, až po bláznivé kúsky, ktoré robia, nikdy nie je nudný moment. Je to ako žiť vo večnej epizóde najzábavnejších domácich videí Ameriky. Doteraz si pamätám Anyinu epizódu so sudokrémom. Kto nezažil, nie je správna matka :)
Byť štvornásobnou mamou má samozrejme aj svoje nevýhody. Nikdy nemôžete nájsť druhú ponožku alebo vediete neustály boj o udržanie čistoty v dome. O cenách potravín nejdem ani hovoriť, stači informácia, ze kartón mlieka, rozumej dvanásť litrov, nám vydrží pri dobrej vôli max desať dní.
Ale hej, som profík v multitaskingu. Môžem odpovedať na e-maily a zároveň pomáhať s domácimi úlohami, zúčastniť sa konferenčného hovoru počas jazdy na tanečný tréning, pripraviť gurmánsku večeru a zároveň dohliadať na kúpanie. Je to ako nekonečná hra "koľko vecí môžem robiť naraz?"
Na jednej strane som zodpovedná za prijímanie strategických rozhodnutí, ktoré majú vplyv na hospodársky výsledok spoločnosti, v ktorej pracujem. Na druhej strane som zodpovedná za riadenie svojej domácnosti a za to, aby deti boli šťastné, realizované, nakŕmené, oblečené a (väčšinou) pri zdravom rozume. Akoby som mala dve práce na plný úväzok, ale len jeden plat.
A nezabudnime na výhody byť senior manažérom a koučkou súčasne. Môžem tvoriť niečo dôležité, možem pomáhať ľudom meniť životy, byť obklopená tímom talentovaných profesionálov a čo je tiež dôležité, nosiť skvelé oblečenie. Kto by nemal rád dobré padnúce šaty a lodičky? Ehm, dobre, priznávam, že ďakujem Silicon Valley za kostým - sneakersový módny trend. Moje haluxy po 40-tke pištia blahom.
Ale v tom tichu večera, keď celý dom spí a všetko je tak nejako správne si s Martinom hovoríme, že by sme to nemali inak. Sme ako dobre naolejovaný stroj, v ktorom každý člen rodiny hrá svoju vybranú a chcenú úlohu. Je to ako keby sme boli všetci súčasťou cirkusového predstavenia, kde sa ja ako vedúci kapely snažím udržať všetko pohromade.
Apropo, manžel. Najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré v živote robíme je výber partnera. Dnešným mužom dávame rôzne prívlastky a máme veľké očakávania. Právom. Patriarchát už nie je patriarchát ako v ére prvých feministických iniciatív, ale žijeme v dobe, kedy rovnosť neznamená ja zarábam, Ty varíš. Žijeme v dobe kedy sebarealizácia je právo a partnerstvo je vychádzanie si v tom v ústrety.
Organizácia vášho rozvrhu je len polovica úspechu. Ak chcete zo svojho osobného a pracovného času vyťažiť maximum, musíte vedieť, čo robia ľudia okolo vás. V opačnom prípade môže byť váš rozvrh v rozpore s rozvrhmi vašich kolegov, priateľov alebo rodinných príslušníkov.
Balansovať prácu a súkromnie nie je len pridelenie ideálneho počtu hodín určitým aktivitám. Koniec koncov, mali by ste byť pri všetkých kľúčových momentoch. Pracovať 50 hodín týždenne neznamená nič, ak zmeškáte dôležité stretnutie. Ani skorý príchod z práce sa neoplatí, keď zmeškáte narodeninové oslavy alebo hudobné recitály. Vlastne, ani nemusíme hovoriť o výnimočných chvíľach. Skorý odchod z práce sa neoplatí ak si nevypočujete novú skladbu idola pubertálnej dcery, neobijmete vystresovnú maturantku, ktorá celú ťarchu planéty berie na svoje plecia alebo nevyriešite hádku syna, ktorý nemôže zniesť, že jeho sestra dvojča je lepšia bránkarka ako on.
Podľa Wikipédie je rovnováha medzi pracovným a súkromným životom koncept, ktorý zahŕňa správne uprednostňovanie medzi „prácou“ (kariéra a ambície) a „životným štýlom“ (zdravie, potešenie, voľný čas, rodina a duchovný rozvoj). Ako sme k tomuto prišli?
V polovici roku 1801 sa objavuje pojem oddeľovať prácu a voľný čas. Paul Krassner poznamenal, že antropológovia používajú definíciu šťastia, podľa ktorej je potrebné oddeľovať „čas na prácu a čas na voľný čas“ čo najmenej. Termín „rovnováha medzi pracovným a súkromným životom“ bol prvýkrát použitý v Spojenom kráľovstve koncom 70. rokov minulého storočia na opis rovnováhy medzi časom, ktorý jednotlivec trávi v práci a mimo nej. V Amerike sa tento termín začal používať v roku 1986.
Na konci 20. storočia bola práca a život (mimo práce) oveľa jednoduchší ako dnes.
A tak si dovolím tvrdiť, že - rovnováha je mýtus.
Je to mýtus, ktorý mnohých ľudí vedie k neúspechu. Svet, v ktorom dnes žijeme, je plný podmienok, neistých premenných, zložitosti tých najjednoduchších vecí a neistoty, čo sa stane ďalej vo svete, ktorý sa každým dňom mení. V takejto situácii je rovnováha mýtus. Namiesto snahy o rovnováhu medzi týmito dvoma polaritami by sme mali nájsť najlepší spôsob, ako medzi nimi vytvoriť synergiu.
Skúsme vymeniť rovnováhu za súdržnosť. Keď je niečo koherentné, všetky časti do seba dobre zapadajú a to vo všeobecnosti platí pre prácu a život. Proste „držia spolu“.
Takže namiesto snahy o „statickú rovnováhu medzi 2 alebo viacerými polaritami“ skúsme k životu pristupovať v duchu: chcem zmenu prijať, dokonca ju iniciovať. Chcem si užiť zložitosť a obmedzenia, ktoré život prináša. Namiesto okamžitej alebo dočasnej rovnováhy sa snažím zo všetkých síl rozvíjať nové návyky, robiť ťažké rozhodnutia a podnikať kroky.
Namiesto toho, aby som sa držala vyváženej štruktúry, radšej nasmerujem svoj čas a energiu tam, kde sú v danej chvíli najviac potrebné. Raz je to rodina, inokedy práca alebo priatelia a často krát jednoducho ja. Skrátka, pohybujme sa na hrane. Skúmajme kedy to ešte ide a kedy nie a kedy už môžeme spadnúť. Kedy som to ešte ja a kedy už zas veľmi nie. Všetko toto nám život prináša.
Pamätám si ako sme s Martinom práve mali odletieť na keď nám zavolala opatrovateľka, že bohužial nemôže ísť pre deti lebo musí zostať dlhšie v práci. Bola to naša mladá opatrovateľa, ktorá mala aj inú prácu a zvyčajne sme sa vedeli zladiť. Teraz to nešlo, ale my máme aj druhú opatrovateľku. Pani na dôchodku, tretiu babičku, ktorá je s nami už viac ako desať rokov.Pár telefonátov a všetko bolo zariadené. Pri inej ceste na letisko nám volali, zo školy, že jedno z deti je choré. Poznám to. Alisia je horúčkovitý typ a teplota z nula na štyridsať vystrelí za krátku chvíľu a vie trvať aj pár dní. Otočili sme sa a išli domov. Žiadna iná osoba nás nenahradí v prvých dňoch choroby. Nič iné v tej chvíli nebolo dôležitejšie. Tiež si pamätám iný odchod na letisko. Nepracovné, spontanné rozhodnutie ujsť. Doslova. Pár dni len my dvaja. Lebo v tej chvíli nič iné nebolo dôležitejšie.
Tak ako na to? Ako to robiť prakticky?
V prvom rade musíte byť realisti. Nemôžete robiť všetko, a to je v poriadku. Musíte si stanoviť priority a zamerať sa na to, čo je najdôležitejšie. Moja práca je dôležitá, ale moja rodina je vždy na prvom mieste. Takže, čo sa týka práce, naučila som sa stanoviť si hranice a nebrať si na seba viac, ako dokážem zvládnuť. Samozrejme, najdôležitejšie v tomto nie je len moje nastavenie, ale zamestnávateľ, ktorý flexibilitu umožní. Pokial ste podnikateľka, delegujte. Nemám radu pre zdravotné sestry, lekárky, požiarničky a iné povolania, ktoré sú veľmi nepravidelné na čas. Snád' len, kedykoľvek sa dá položte si otázku: čo teraz potrebujem? A urobte to.
Ďalším kľúčom je organizácia a manažment času. Stala som sa plánovačom (a fakt to nemám rada), plánujúcim všetko od návštev u lekára až po tanečné tréningy a jazdy na koni. Byť tam kde práve treba a ešte si to byť aj schopná užiť.
Samozrejme, vždy nám do cesty skočia nečakané veci, ale tu prichádza na rad flexibilita. Ako matka som sa naučila ovládať údery osudu a prispôsobovať sa zmenám, ktoré prichádzajú. Niekedy to znamená pracovať z domu, keď je dieťa choré, alebo si vziať deň voľna aby som si pospala, išla na obed s kámoškou a ak je dobrá konštalácia hviezd stihla aj masáž. Áno, dobre čítate, deň voľna len tak. Lebo som dobíjacia. Viem, že dať možem len keď mám z čoho.
Teraz sa porozprávajme o pocite viny. Zvládnuť ju je jedná z najväčších výziev. Súčasná žena sa často zmieta medzi rôznymi životnými rolami, ktoré potrebuje vyvážiť. Snaha naplniť očakávania v rôznych sférach života ju privádza do situácie, kedy sa cíti previnilo, pretože netrávi dostatok času s deťmi, nestíha sa venovať priateľom či manželovi, je roztržitá v práci... Niekedy je ťažké dosiahnuť všetko, no ešte ťažšie je, keď sa v dôsledku toho obviňujeme a označujeme sa ako „zlá matka“, „zlá manželka“ alebo „zlá priateľka"..
Namiesto obviňovania je lepšie si odpustiť, keď sa nám nedarí byť „super ženou“ a prijať, že nie sme všemocné. Takto sa nám emocionálne uľaví,a keď sa ocitneme v situácii, kedy je pre nás ťažké vybalansovať všetky roly budeme mať viac síl a chute snažiť sa nájsť riešenie.
Pomôcť môže aj uvedomenie si toho, že vidieť ako deti rastú a prospievajú, osobne aj akademicky, je jednou z najväčších radostí v živote. A to, že môžete prostredníctvom svojej kariéry prispievať k finančnej stabilite rodiny a venovať sa vlastným vášňam, je rovnako naplňujúce.
Keď to rozmeníme na drobné, schopnosť zosúladiť profesijnú a emocionálnu rolu závisí predovšetkým od toho, ako sa pozeráme na svoj život. Postoj, ktorý zaujmeme k sebe, práci, blízkym ľuďom a životným okolnostiam, ovplyvňuje to, ako sa budeme cítiť a správať v pracovnom aj súkromnom živote.
Ak sa na každodenné stresy pozeráme ako na niečo, čo sa očakáva a s čím sa dokážeme vyrovnať, nedovolíme, aby zafarbili náš súkromný aspekt fungovania. Ak naopak veríme, že to, čo sa nám deje, je hrozné, strašné a že to neznesieme, strávime väčšinu dňa zdesení z toho zlého, čo sa nám deje. Stručne povedané, ak prijmeme veci, ktoré nemôžeme zmeniť, pokúsime sa zmeniť tie, ktoré nám bránia a ktoré vnímame ako náchylné na zmenu, efektívne vyriešime problémy namiesto toho, aby sme im umožnili ovplyvniť kvalitu nášho života. Pre spokojný život je kľúčová viera v schopnosť človeka vyrovnať sa s nepriazňou života a ochota problémy riešiť a nie ich zamiesť pod koberec.
Problémy si nosíme z práce domov alebo chodíme do práce nahnevaní kvôli osobným problémom. Keď ich neriešime včas alebo keď neveríme vo vlastné sily, aby sme sa s nimi vysporiadali, nechávame ich nahromadiť . Jedným z kľúčových dôvodov, prečo dovolíme, aby nespokojnosť s prácou zafarbila náš rodinný život, je neschopnosť vypnúť a odísť z práce aj keď sme už doma. Vyčerpáva nás to a znižuje našu silu v prvom rade problém vyriešiť.
Jednoduchá stratégia, ktorá nám môže pomôcť nechať problémy v práci tam, kam patria, je dať na papier na konci pracovného dňa všetky veci, ktoré sme v ten deň úspešne urobili, ako aj tie, ktoré zostali nevyriešené. Takto namiesto vágnych negatívnych výsledkov, ktoré si predstavujeme v hlave, máme jasný obraz o probléme. Myšlienka, ktorá nám môže pomôcť ísť domov s úľavou, je nasledovná: "Dnes som urobil všetko, čo som mohol, zajtra budem hľadať riešenia na problémy, ktoré zostali nevyriešené." Pomáha aj skutočnosť, že zostali napísané na papiery na pracovnom stole. Tam to celkom určite počká.
V práci nikdy nebudete najlepšie, ak nebudete spokojné so všetkými aspektmi svojho života. Spravujte preto svoj profesionálny a osobný život rozumne. Neexistuje univerzálny recept, ktorý by vám zaručil dosiahnuť rovnakú mieru spokojnosti v práci aj v osobnom živote. Každý z nás má iné potreby, ktoré sa snažíme zabezpečiť, ale aj inak nastavené hodnoty v živote. Stále však máme niečo spoločné: túžbu byť sťastná.
A pamätajte, že ak všetko občas zlyháva, zasmejte sa. Hoci mi nebolo úplne do smiechu keď mi Mateo vbehol do konferenčného callu s dôležitými ľudmi z ministerstva cestovného ruchu a povedal: " mama,kakal som". Hovor bol v chorvačtine takže všetci rozumeli a tak jediné čo mi napadlo, bolo povedať "shit happens". Všetci muži sa zasmiali iba ministerka nie. Ale ženy ženám je iná téma.
Rovnováha je mýtus. A byť pracujúcou matkou je občas naozaj cirkus.
Ale viete, ako sa hovorí, "ak dokážeš žonglovať s vlastnými deťmi, dokážeš žonglovať s čímkoľvek." :) A to je presne to, čo by ste mali robť.
Spájať všetko čo k životu potrebujete a nejako sa to udržať vo vzduchu (väčšinu času).
