Každý deň je v kútiku oka obrazovky prítomné jazero napájané mnohými vodami: riekami (myšlienok), potokmi (názorov), vodopádmi (postrehov), rosou (úvah), dažďom (vysvetľovania), jarkami (opisov), bystrinami (rozprávaní).
Vody tečú, tečú texty, čitateľ plávaj: napi sa, kým je voda čerstvá.
Každý deň čeríme mäkkú zrkadlohladinu veslom dorozumievania sa. A niet vari ničoho na oblohe menom Teraz, čo by sa nezazrelo na odrazovej ploche blogosféry. Zrkadielko, zrkadielko, povedzže mi...
Každý deň sa jazero rozpulzuje rytmom radostí, bolestí, mnohostí; rozžije sa slziskami malostí i slzičkami veľkostí.
Text na hladine – karmický zážitok napustený cez blogovod.
A pomaly klesať, ponárať sa s kvapkou seba v slovách.
A každým dňom o hladinu nižšie.
Asi nenávratne.
Horské ok(n)o k iným ľuďom: vidieť, čo vidia; počuť, čo počujú, dívať sa na každodenný život cez ich oblok. Iba oprieť veslo o blog.
29. jún 2012 o 19:11
(upravené 1. júl 2012 o 15:20)
Páči sa: 0x
Prečítané: 307x
Blog na každý deň
Je zaujímavé pozorovať, akou rýchlosťou sa každý deň rozširuje a prehlbuje elektronické jazero myšlienok, názorov, postrehov, úvah, vysvetľovania, opisov, rozprávaní, ktoré nesie negeografický a nevodohospodársky názov – blog.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)