Týmito veršami sa končí text Milana Lasicu Studnica múdrosti. Netreba sa púšťať do hlbokých rozborov, aby bolo jasné, že v Lasicových slovách sa ukrýva kusisko smutnej pravdy. Naposledy som si túto trpkú múdrosť mohol overiť po návrate z Indie.
Ak si chcete v Indii niečo kúpiť, nemusíte za tovarom chodiť. Tovar chodí za vami (dobre to poznáme aj z arabských krajín). Ak aj nepotrebujete veľký pletený bič, pretože ste vyrástli na sídlisku, ak aj netúžite po maličkých šachoch, lebo zo všetkých hier máte radi len tie olympijské, štrbavému obchodníkovi to nevadí a trpezlivo s vami kráča veriac, že podľahnete jeho ponuke i zľavám.A nakoniec kúpite. India má mnoho tvárí. Jednou z nich je bystrá tvár pouličného predavača. Na takúto tvár si zvykáte ľahko, vlastne sa cítite výnimočne, lebo zážitok obskakovaného zákazníka vám slovenský domov tradične nedopraje.
Dojem výnimočnosti posilní aj zámer naplánovať návštevu orientálneho trhu v starom Dillí na posledný deň. Zmysly bežného Európana majú naozaj čo robiť, aby prijali záplavu vôní, zvukov, farebných kombinácií a kontrastov, ktoré ho na tomto mieste čakajú. Nechápavo otáčate hlavu za všetkým, čo zvláštnou zmesou podnetov zaujalo vaše oči, uši, nos. Človek by ich musel vlastniť stovky, aby mohol dúfať, že všetko uvidí, začuje, pocíti. Keď sa veziete na rikši v tomto mori aróm a farieb, pripadáte si ako vo fantázii Salvadora Dalího, ktorý si z vášho tela urobil divoký ateliér. Ešte dlho po zobudení sa vám v mysli zrážajú tie najneuveriteľnejšie estetické dojmy, voňavé kotrmelce a farebné piruety. Nie a nie opustiť vašu myseľ. Dillí a s ním i celú Indiu si nesiete v zmysloch.V Indii môžete prísť na to, že údaje v zmyslovej pamäti sú presnejšie než iné druhy spomienok.
A potom prídete do Bratislavy. Vystúpite na Mlynských Nivách. V betónovej džungli zmyslového smogu. Tak toto je domov. Nohy sa vám prilepia o asfalt, oči skúšate odlepiť od všetkých odtieňov šedej, ktoré sa tlačia do zreničiek. Zrazu sa radosť z myšlienky Konečne doma! mení na zvláštny smútok, ktorý vás neopustí najmenej tri dni.
Navštívite váš obchod. Predavačka, nedbalo oblečená vo firemnom pote, na vás pozrie pohľadom masového vraha. Nešetrí na intenzite a podráždenosti hlasu. Vzápätí vás zloží vetou: „Vyložte to všetko na pás!“ (Teda z košíka druhé až piate balenie produktu, ktorý už na páse raz je, nič iné nekupujete.) Takto zisťujete, že počujete známu reč, ale vôbec nerozumiete. Nerozumiete vetám vášho jazyka, nechápete významy slov, prísna intonácia je iba čudným, neznámym sledom tónov. Dnes neveríte tým istým očiam, ktorým ste neverili včera na rikši. Neveríte inak, tak po našom.
Pred odchodom do Indie som bol pripravený na všetko. Aspoň som si to myslel. Nebol som však pripravený na to, že kultúrny šok zažijem po návrate. Doma.
