Bezpohlavná opozícia

Hodnotový pád, ktorý sme mohli včera v spravodajských reláciách zaznamenať, je úspešným pokračovaním prudkého letu do čiernej diery parlamentných análov. Pravicovému voličovi muselo byť skutočne do plaču: krehký opozičný rozlepenec sa naďalej rozpúšťa v roztoku vzájomného osočovania, rečníckeho krasotanca a pseudoteologickej nadinterpretácie. Silný emocionálny tón, ktorý proti sebe včera vytiahli rub a líce opozičnej mince, musel dojať všetkých – voličov i nevoličov, dospelých aj mládež, konzervatívcov aj liberálov, veriacich i neveriacich. Pedagógov, ktorí učia študentov rozumieť textom všetkých druhov a žánrov, musela do kresla vtlačiť ťažisková hypotéza o správnom rozhodnutí Ježiša sediaceho v poslaneckej lavici. Chudák Ukrižovaný – jeho cesta na Golgotu sa vlastne neskončila, náš parlament ju efektne predlžuje o ďalšie bolestné kroky.
Opozícia presvedčivo ukázala, že do čiernej diery bezpohlavných diskusií sa driape s komunikačnou chuťou, slovami D. Tatarku, derie sa do nej celá, po hlave, po rukách, nohách, zadkom, predkom. A keďže sa do nej nevie vodrať fyzicky, vtiera sa do nej aspoň jazyčne, hlasne, iluzívne, obkľučmo, neslýchane, vzdušne, vonne, ideovo, rafinovane.
Aj nestranný divák musel nadobudnúť dojem, že súčasná opozícia stále neúspešne hľadá svoje politické pohlavie. Alebo je v skutočnosti bezpohlavná?