Okrem tejto asociácie mi napadlo, že by bolo vynikajúce, keby humanitne orientované fakulty získali videozáznam dnešnej besedy – ako dlhodobý študijný materiál určený na rozbor. Trebárs na semináre z rétoriky. Študentom by mohol prejav Pavla Pašku naozaj dobre poslúžiť: mohli by sa z neho naučiť, ako (seba)devalvujúco komunikovať vo verejnej situácii.
Skúsme teda krátky opis a pokus o výklad:
1. Novinár sa predstavuje, kladie otázku. (Pavol Paška klopí zrak, zhlboka sa nadýchne, potiahne nosom).
2. Pavol Paška oslovuje novinára výrazom „pán kolega“ (naznačuje tým komunikačnú rovnocennosť), potom chce vedieť, z ktorej redakcie novinár prichádza (Pavol Paška to dobre vie, získava však čas).
3. Po novinárovej odpovedi prichádza vtipná analógia – jej cieľom je zosmiešniť a zhodiť novinára i médium, pre ktoré pracuje (komunikačná rovnosť naznačená oslovením mizne, nahrádza ju protipól – komunikačná asymetria JA/ty). Analógia si vyžaduje čas, na prvý pohľad to vyzerá, že Pavol Paška prebral opraty komunikácie do vlastných rúk. My vieme, že ide o zámerný tematický úskok.
4. Prichádza vtip – netradične tradičný útok na médiá. Všetko – okrem športu a počasia – je stopercentná nepravda (pýtame sa teda: platí obsah vtipu aj pre Paškovu tlačovku?).
5. Pochybenie redaktora o účasti Pašku na plese by sám Paška vedel ospravedlniť. No ospravedlniť už nevie rozhovor s „Paškom“. (Áno, slovenský novinár by naozaj mal rozoznávať ústavných činiteľov, hoci...no dobre, mal by. Ak však Paška považuje rozhovor s „Paškom“ za neodpustiteľné, potom by mal za neodpustiteľnú pokladať aj prvú časť redaktorovho omylu – veď v Paškových očiach dve zlyhania sú vlastne jedným, akurát v dvoch rôznych fázach práce redaktora).
6. „Skúsme sa naozaj zaoberať vecami a skúsme byť objektívni. A tých pohľadov na objektivitu je dnes akosi až príliš, alebo neobjektivitu až príliš.“ (Rozumiete? Nerozumieme.) Paška po tejto výpovedi žiada ďalšiu otázku.
7. Novinár opakuje svoju žiadosť o vysvetlenie, prečo neschválili program schôdze. (Prirodzená a profesionálna reakcia novinára na politickú reč, ktorá sa vyhýba nastolenej téme).
8. Paška mlčí. Po chvíli ďakuje prítomným dámam a pánom. Odchádza. (Paška takto z vlastnej tlačovej besedy odchádza po druhýkrát: prvý raz odišiel komunikačne, teraz odchádza fyzicky – fyzický odchod bol vlastne vynúteným aktom, pretože bol predĺženým krokom komunikačného odchodu).
Rozbor včerajšej tlačovej konferencie Pavla Pašku by mohol byť aj skvelou úlohou na skúšku z predmetu Rétorika. Škoda len, že je to úloha, v ktorej by mal študent odhaľovať komunikačné fauly. Kiežby im naši ústavní činitelia poskytovali viac študijného materiálu na to, ako vysvetľovať spoločensky korektné a komunikačne vzorové verejné prejavy.
PS. Pán predseda, ak sa chcete poučiť o tom, ako na verejnosti komunikovať sebavedomo a citlivo, prelistujte, prosím, knižku Jiřího Krausa Člověk mluvící. A keď sa vám nebude chcieť, stačí, keď si vypočujete zvukové nahrávky dialógov J. Lábusa a O. Kaisera.
