Mariova puberta

Pred Zápasom alebo Prvý pupienokMyslím, že je to jasné. Áno, dnes to dokážem. Nedá sa inak. Mamka aj ocko vo Varšave videli, ako geniálne som hral. Neuer iba lapal po dychu a naprázdno mával rukavicami. Lahm prepletal nôžkami. Nestačilo. Ach, aké to bolo príjemné: cítiť vrúcne objatie mamy, ktorá so slzou v oku tlieskala mojim gólom. Jeden bol pre mamku, druhý bol pre otecka. Aj v Kyjeve im spravím radosť. Väčšiu. Dvojnásobnú. Iker, Neiker, z hrušky dolu. A každý gól dám do iného rohu. Nech to má grády. Už sa neviem dočkať. Ako napnem svaly.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Počas Zápasu čiže Druhý pupienok
Čo si ten Ramos dovoľuje!? V šestnástke predsa vždy hlavičkujem ja. Ale dobre, fešáčik, veď počkaj.
Iker-Neiker, čo mávaš? Si v prvomájovom sprievode!? Viem, že nemáš takú veľkú bránu, aby sa do nej vopchali tie moje mimózy. (Hroziaci ukazovák). Len sa nesmej, sklapne ti hrebienok, hneď ti sieťku prevetrám.
Riccardo!! Tuto mi to pošli! Veď vieš, ako proti Nemcom. Pekne oblúčikom, Ramosovi za chrbát. Tiež bude prepletať nohami.
Ten Fabregas asi nie je normálny. A Silvov gól – jasná nehoda.
Do čertá, aj ja si chcem tak nabehnúť, ako ten Alba. To hej, ale my nemáme Xaviho.
A ešte tento El Nikto s Matom, chalani, to ste prehnali...

Po Zápase alias Tretí pupienok
Haló? Mami?
Áno. Štyri góly. Nie, nie ja. Silva, Alba, Torres...
Nie. To nie sú naši. Vieš, tie štyri góly, no, tie som nedal ja.
Hrali lepšie. Prosím, na bránu? Áno, chcel som, veľmi som chcel.
Čože? Gigi? Ani on nemal svoj deň, áno, nespomínal, že vychytá nulu. Proti Španielom.
Prídem zajtra.
Na večeru? Môžu byť ravioli.

(P.S. Mario, prepáč, ale chcieť naložiť Španielom štyri góly, o tom môže snívať len veľké decko.)