Konečne závan sviežeho vetra, ktorý určite prinesie návrat k starým dobrým časom politickej kultúry, radikálneho dodržiavania ústavy a zákonnosti.
Veď stačí si spomenúť ako otec národa podnietil svojich odborníkov schopných a odhodlaných sebaobetovania pre vyššie ciele novelizovať volebný zákon.
Nikto nemôže zabudnúť ako pre dobro radových občanov transparentne prebiehala privatizácia. Zriadenie a chod Fondu národného majetku bolo len potvrdením puncu korektnosti a zábezpeka, že sa majetok za viac ako sto percent účtovnej hodnoty nedostane do rúk dobrodruhov a zlatokopov. Ekonomika ťažila z výstavby diaľnic a predovšetkým tunelov. Vzmáhalo sa bankovníctvo a rástol podiel kvalitných úverov pre novovzniknutú kapitálotvornú vrstvu.
Nikto nemôže zabudnúť ako sa Slovensko na základe dlhodobých programov a dlhodobých cieľov stalo stredoeurópskym ekonomickým tigrom. Ako sme sa stali čitateľným a medzinárodne uznávaným partnerom v oblasti zahraničnej politiky a po osamostatnení expresne rýchlo novým členom EÚ.
Už nám nestačia iba sociálne balíčky zabalené v alobale. Chceme niečo viac. Predsa potrebujeme niekoho, kto nám vyboxuje lepšiu budúcnosť. Nechceme len suché rožky. Chceme čo najviac kešu, ktoré môžeme spokojne míňať v elektre.
Aj zábava na scéne mala v poslednom čase klesajúcu tendenciu. Trendom bola smutná poézia, pri ktorej súpútnici museli nekriticky tlieskať.
Už sa to jednoducho nedalo vydržať bez Veľkého Muftiho. Nikdy som nechcel veriť, keď spieval „idem od Vás“, že je to jeho posledná.
A predsa. Teraz môže začať retro disco pre pamätníkov s odovzdávaním kvetín na konci.
