Akciové trhy klesajú, zdanie pôvodne lokálneho čínskeho problému načisto pominulo a premenilo sa na európsku nočnú moru. Ekonomika sa zatvára a veľmi živá je iba neistota, dokedy to bude pokračovať. Syn otca a pravdepodobne veľmi dobre zarábajúci mladý muž si uvedomil, že blížiaca sa kríza pravdepodobne prinesie ďalšie kolo uvoľnenia menovej politiky a čas výrazných fiškálnych stimulov. Kúpa dvoch bytov bez hypotéky sa preto javí ako záruka uchovania hodnoty a relatívne správne rozhodnutie v dlhodobom horizonte.
Má to však svoje výrazné a neprehliadnuteľné ale. Ak mladík nie je známy dídžej, športovec alebo známy a obsadzovaný umelec, úspešný podnikateľ, tak potom sa vynára otázka, kde na to zobral.
Ak to nedokáže vysvetliť priamo syn, tak by to malo byť úlohou práve jeho otca. A najmä vtedy, keď má na starosti štátnu inštitúciu, kde uzatvorené zmluvy nemajú núdzu o šesťciferné sumy. Ako mnohokrát v podobných príbehoch so šťastným koncom bez trestnoprávnej dohry, sa možno od syna alebo otca dozvieme, že išlo o nezištný dar štedrých starých rodičov alebo charitatívnu akciu širšieho príbuzenstva. Asi aj teraz nás čaká podobná obohratá scéna z javiska postaveného zo stále platných deravých zákonov.
V prípade syna šéfa Štátnych hmotných rezerv ide o podozrivé okolnosti kúpy dvoch bytov priamo z centra dopytu po nehnuteľnostiach, aj keď práve z poloprázdnej Bratislavy. Práve v čase, keď pravdepodobnosť výmeny na kľúčových postoch v štátnej správe sa blížila k istote.
Jednoducho ide o jeden z ďalších prípadov, ktoré treba vysvetliť. Bohužiaľ, prípad bude „objasnený“ v rámci súčasne stále platnej legislatívy o preukazovaní majetku. Zistíme, že dotyční žijú často skromnejšie ako človek s priemernou mzdou, usilovne a dramaticky šetria a spolu s rodinou dokážu vytvoriť dostatok rezerv na kúpu nehnuteľností. Dvoch bytov v centre mesta bez hypotéky pre syna vysokopostaveného funkcionára.
Výrazné sprísnenie majetkových priznaní vysokopostavených osôb v inštitúciách v priamej pôsobnosti štátu, zákaz darov medzi osobami v príbuzenskom vzťahu počas výkonu ich funkcie a vymožiteľné sankcionovanie nesúladu medzi príjmami a majetkom by malo byť potrebným riešením, aby podobné čisto náhodné príbehy boli tak chcenou minulosťou.
Verím, že tajomných príbehov o láske k peniazom prekrytých rúškom utkaným z lásky príbuzných by mohlo byť potom menej.
Článok je výhradne názor autora. Nemusí korešpondovať s názorom iných osôb a inštitúcií. Za prípadné chyby sa vopred ospravedlňujem.
