Chcela by som zastaviť čas, uchovať si túto spomienku navždy. Nemyslím už na školu, neponáhľam sa, nemyslím na starosti a problémy, sú kdesi ďaleko za mnou, predo mnou len radosť, úsmev, láska, neha, porozumenie.
Pozorujem dedinky, dokonale upravené dvory, pripravené na slávenie Pána. Znovuzrodenie. Ideme rýchlo, mihajú sa nad nami kvantá oblakov, ideme naproti budúcnosti. Harmónia. Konečne svieti slniečko, strašne mi chýbalo. Žiadna depresia, ľudia začínajú byť vysmiati, svitá na lepší život. Aj v sebe cítim pokoj, som vyrovnaná. Snažím sa byť na ľudí ľudská, nespravodlivosť nechávam nespravodlivosťou a idem ďalej.
Celodenná dobrá nálada mi spadla v jednej sekunde, jeden okamih mi vedel zmeniť v hlave všetky myšlienky na negatívne. Môj otec, krik, nezhody, rozdielne názory, môžem sa snažiť akokoľvek, postavím sa na mihalnice, ale aj tak budem pre neho nula, obyčajná záťaž.
Koľko zla je v nás...
