Pred začiatkom nášho putovania sa s Adamom v sobotu o piatej hodine rannej stretávame s kamarátmi v non-stop bare v Žiline, ktorí tam zakotvili po ich stužkovej slávnosti. Po hodinke strávenej s našimi ostužkovanými kamarátmi sa vyberáme rannou opustenou Žilinou na železničnú stanicu, kde nás čakajú Maťo a Paja. Plní očakávania kupujeme lístky na rýchlik do Liptovského Mikuláša a nasadáme do vlaku. Po príchode si s Maťom v bare pri stanici dáme jednu hruškovicu na posilnenie a nastupujeme do autobusu smer Jasná, kde nás čaká prvá etapa výletu, výstup na Chopok. Pri lanovke stretávame Košičanku Julku, ktorá nám robila spoločnosť až na vrch Chopka. Výstup s desaťkilovými ruksakmi na chrbtoch bol náročný, no energiu nám dodáva prekrásne bezoblačné počasie a jesenné slnečné lúče. Na vrchole sa naša cesta s Julkou rozdeľuje, naša partička sa vyberá na Dereše, kým sólistka Julča smeruje na Ďumbier. Posledná fotka pri Kamennej chate pod Chopkom a pokračujeme. Vychutnávame si slniečko a jemný vánok a pomaly putujeme hrebeňom cez Ďereše, Poľanu až ku Sedlu pod Chabencom. Neustále sa nám naskytovali nádherné výhľady na snehom poprášené vrcholky Nízkych Tatier zaliaté poobednými slnečnými lúčmi. Cestu nám taktiež spríjemnili Pajine originálne hlášky a stádo kamzíkov pasúcich sa na úpätí kopca. Od Sedla pod Chabencom viedol turistický chodník na Chabenec a vyšľapaný chodníček doľava od Chabenca. Keďže dni sú krátke, rozhodli sme sa použiť neoficiálny vyšľapaný chodníček dúfajúc, že ním traverzneme tento kopec. Svoju úlohu tento chodníček splnil, ba čo naviac, poskytol nám neuveriteľný pohľad na západ Slnka za horizont, vďala čomu sfarbil oblohu všetkými možnými farbami. Idúc po hrebeni máme pred sebou zapadajúce Slnko, no za chrbtom sa na nebi rodili prvé hviezdy. Tento očarujúci jav človek nevidí každý deň. Útulňa bola veľmi útulná, s príjemnou partiou chatárov. Večer trávime najprv vonku, kde si na varičoch pripravujeme sáčkové polievky a popri tom sledujeme, ako sa mesiac šplhá spoza hrebeňa až nad naše hlavy. Neskôr sa premiestňujeme dovnútra, kde trávime večer popíjaním vínka a hraním Pajinej logickej hry, pri ktorej smiech nechýbal ani náhodou. Ráno nás budí krásne počasie a sušivý pocit v hrdle. Naberieme vodu zo studničky, uvaríme si kávu, ku ktorej nesmie chýbať ranná zdravotná cigaretka a vyberáme sa ďalej na hrebeň, kde môžme opäť vidieť čarovný úkaz, Mesiac aj Slnko nad horizontom a svet ako na dlani. Postupujeme ďalej po hrebeni na Latiborskú hoľu a na Sedlo pod Skalkou. Tu sme sa rozhodli, že nemá význam sa ponáhľať do Liptovskej Lužnej na autobus o pol jednej. Zložili sme sa na menšej lúke pri sedle a užívali si krásy nízkotatranskej prírody a nenahraditeľného počasia. Po hodinke oddychu finišujeme klesaním do Liptovskej Lužnej, odkiaľ nasadáme na autobus do Ružomberka a následne na vlak do Žiliny. Výlet sme zakončili dobrým, chladeným, čapovaným pivom v bare.
Foto: Adam Šoltés
