Niekde som čítala názor, že človeka až mykne, keď počuje spojenia “vláda odborníkov” alebo “potreba reforiem”. Sčasti tomu rozumiem - dostali sme sa do bodu, kedy takéto pomenovania vo verejnom diskurze nemajú takmer žiadny zmysel. Pretože sa nimi do nekonečna oháňajú takí, ktorých najsilnejšou stránkou je priniesť kopec balastu a žiadne funkčné riešenia, v horšom prípade aj skomplikovať prácu iných.
Už niekoľko mesiacov sa tu rozprávame o kľúčových reformách, či už ide o súdnictvo, nemocnice alebo národné parky. Časti veľkých povolebných plánov nabrali reálne obrysy. Ak si chce Heger odniesť aj iné politické body zo svojej stoličky ako tie negatívne, toto je jedna z posledných možností, ktoré má.
Napríklad tá reforma nemocníc sa nedá urobiť zo dňa na deň. Nemusím pripomínať, že všetci tí, ktorí na jej príprave roky pracujú, vedia, že jej schválenie je len prvým (hoci zásadným) bodom. Namiesto snahy o sľubovaný návrat “fungujúceho štátu” sme dnes svedkami toho, ako vládu štyroch strán s ústavnou väčšinou neustále sabotuje jeden z jej partnerov. OĽaNO, SaS a Za ľudí sú pokojne ochotní to znášať.
Boris Kollár sa ale nezmení.
