To, že demokracia neznamená byť raz za štyri roky aktívny a zvyšok prehibernovať v nezáujme, už vieme. Sama som na námestiach strávila zopár piatkov a z vlastného pozorovania usudzujem, že sme sa za posledné roky ako spoločnosť posunuli. Sme sebavedomejší vo svojom práve na názor či nespokojnosť a jeho pretavovanie sa stáva mainstreamom. Niekto bojuje za záchranu národných parkov, niekto za reprodukčné práva žien, niekto proti novele zákona o vysokých školách.
Protesty alebo iniciatívy majú skutočnú silu vtedy, keď sa za ne postavia aj ľudia, ktorých sa problém zdanlivo priamo netýka, ale sami cítia morálnu potrebu prikloniť sa na jednu zo strán a pomôcť tak dosiahnuť cieľ. Zaváži matematika a čím viac toho chcete dosiahnuť, tým viac ľudí za sebou musíte mať - ak nie, tak si ich niektorí vedia vytvoriť. Šírením klamstiev, strachu, vyfabulovaných problémov, dosaďte čo treba. V dobe informácií je oveľa jednoduchšie zmiasť aj ľudí, ktorí sa len nevedia dostať z kolotoča náhlych zmien, zlej komunikácie autorít a niekedy oprávneného pocitu, že sa na nich pri všetkom ostatnom zabudlo. Nalejme si čistého vína a povedzme ako je - sú aj ľudia, ktorým vyhovuje, že sa za svoje názory ďalej nemusia hanbiť ale naopak stáť na slovenských námestiach a hrdo mávať neofašistickými vlajkami.
V rozmedzí jedného týždňa sa konajú dva rozličné protesty, oba majú za cieľ priniesť istej časti spoločnosti slobodu. Už zajtra (26.8. pozn.) prebehne v Bratislave a Košiciach Protest za triezvu drogovú politiku - Sloboda pre Roba. Robo je mladý chalan so životom pred sebou. 27 ročný muž, ktorý viedol slušný, usporiadaný život a miesto večerného piva preferoval občasné fajčenie marihuany. Pred dva a pol rokom ho prichytili so 7,7 g látky a Okresný súd v Košiciach ho odsúdil na 12,5 roka nepodmienečne. Nejde o právoplatný rozsudok a hoci Robo nie je vrah, násilník ani žiadny iný zločinec, stíhanie trávi už 27 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe. Podobných prípadov je mnoho, napríklad pán Šípoš, ktorému hrozí až 25 rokov a prepadnutie všetkého majetku za to, že pestoval marihuanu a vyrábal maste pre svojich onkologicky chorých rodičov.
Keď sa povie marihuana, tak sa väčšina politikov stále prežehnáva, lebo vie, že verejná diskusia na túto tému neprebehla a boja sa straty voličov. Prečo neprebehla práve v krajine s tak veľkým problémom v alkoholizme je mi záhadou. Rozumiem a je úplne v poriadku, keď majú ľudia na riešenie týchto premrštene krutých trestov iné názory, inak ako debatou a odvahou konať sa z nich ale nedostaneme. Je pre spoločnosť škodlivejší Robo, ktorý si raz za čas zapáli jointa; legálny alkoholik, ktorý sa pohoršuje nad “feťákmi” a večer vybije zlosť na žene; politická zbabelosť alebo zákony, ktoré nereflektujú posun spoločnosti a nové pohľady vedy? Ťažko povedať, no prvá možnosť to určite nie je. V Bratislave ani Košiciach zajtra nebudem, ale keby áno, prídem, pretože vidím, že momentálna právna úprava ničí životy, ktoré by inak mohli byť prínosom.
Sloboda údajne chýba aj iným. Poslanec z poslednej lavice Fico v poslednej dobe bojuje za právny štát, ústavu a pravé ľavicové hodnoty. Počas jeho vlád sme boli krajinou osláv MDŽ a keď sú teraz milióny afganských žien vystavené nepredstaviteľnému teroru a útlaku - bez mihnutia oka ich necháme padnúť cez palubu. Fico, bývalý premiér za ktorého vlády sa zvýšil počet slovenských vojakov v Afganistane, bol medzi prvými kto prskal na ministerstvo zahraničných vecí s tým, ako si dovoľuje chcieť niekoľkých Afgancov a Afganiek dostať k nám. S právnym štátom to myslí podobne ako s dobrom žien, je to cynik, ktorého zaujíma len to, čo na masy funguje. Tvári sa ako symbol anti-systému, toho istého systému ktorý vytvoril a kvôli čomu sa s veľkou pravdepodobnosťou bojí spávať. Nie kvôli svedomiu, ale väzeniu.
Neofašisti používajú zábery z námestí Za slušné Slovensko, hovoria o prevrate a deštrukcii štátu. Podobne ako ich blízky politický priateľ Fico sa sťažujú na sériu zatýkaní a hovoria o organizovanej skupine udavačov. Hovoria o koronatotalite a preberajú rétoriku amerických krajne pravicových hnutí. Vyzývajú ľudí na protest, pretože už údajne nikdy nebudú slobodní. Je to v niečom až trpko smiešne. Časť tých, proti ktorým protestujú, nazývajú kaviarenskými povaľačmi. Myslia si, že sme z porcelánu a nevieme o čom je skutočný život. Keď ale majú problém dostať sa večer do fitka, hneď zažívajú útlak ako Židia v štyridsiatych rokoch.
Neviem určiť, koľko ľudí sa na prvoseptembrový protest chystá podporiť Fica s Pellegrinim a koľko ich tam naženú fašisti. Nenamýšľam si, že pre nich niečo znamenajú moje slová, ale z debát, ktoré vidím, som presvedčená, že tam idú aj ľudia, ktorí s tým, o čo skutočne ide týmto skupinám, nesúhlasia. Akokoľvek frustrujúca táto vláda je, nemáme tu žiadne nacistické Nemecko ani nástup totality. Každého hnevá vírus aj amatérske rozhodnutia z najvyšších postov. Nenechajte sa oklamať skrachovanými súdruhmi a fašistami. Sloboda je to posledné, na čom im záleží.
