Skôr, než sa pokúsime vysvetliť pojem „muzikoterapia“ čo najjednoduchšie, si dajme krátky kvíz, alebo inak povedané, pozrime sa na najbežnejšie evokované mentálne obrazy pri začutí slova muzikoterapia.
Pohodlne si ľahnete na lehátko v exoticky zariadenej miestnosti a slečna v etnicky ladenom oblečení úderom vylúdi tón z Tibetskej misy alebo obrovského gongu. Vašou úlohou je úplne sa uvoľniť, privrieť oči a relaxovať. Celkom to zaberá. Je toto muzikoterapia?
Ste bez nálady, ospalý, ťažkopádny, ale tlačí vás termín na dokončenie manuálneho diela. Tak si z rádia pustíte energickú tanečnú hudbu, aby vás vzpružila, prebudila. Celkom to zaberá. Je toto muzikoterapia?
Od rána sa všetko len kazí, všetci vás zlostia a v práci idú veci od deviatich k piatim. A tak si cestou domov v aute vypeckujete ACDC a vyvrieskate sa spolu s frontmenom kapely, aby ste nekričali na ľudí, ktorých vám náhodne prídu do cesty. Celkom to zaberá. Je toto muzikoterapia?
Nie, ani jeden z hore uvedených príkladov sa nedá označiť na muzikoterapiu.
Cielené počúvanie obľúbenej hudby vo vypätých situáciách bez debaty môže pomôcť. Ale presnejšie by to bolo prirovnať to k masáži stuhnutého krku. Keď požiadam svojho blízkeho, aby mi ho pomasíroval a zároveň sa popri tom trochu ponaťahujem, malo by to pomôcť, ba dokonca, perfektne zdravému človeku by to mohlo aj stačiť. Práca profesionálnych masérov je však omnoho zložitejšia, vyžaduje si (podľa druhu masáže i podľa zákazníka) viac či menej rozsiahle štúdium a nie vždy je okamžite príjemná.
Po tomto prirovnaní by sa mohlo zdať, že môj prvý príklad je skutočne demonštráciou muzikoterapie, ako sa často verejne prezentuje, ale nie je tomu tak. Monotónny tón spievajúcich mís, gongov, zvonkohier, dažďových palíc, zvonov atď. použitých týmto spôsobom je vo svete označované za sound healing, po našom liečba zvukom. Ide o pasívne prijímanie jednotlivých tónov, ktoré sa môžu prelínať, ale zväčša netvoria melódiu, resp. melódia nie je úmyslom a cieľom.
Filozofia sound healing sa opiera o dva piliere, a to o psychologický a fyziologický. Po prvé, zastaviť sa v uponáhľanom svete a venovať zopár desiatok minút výlučne vlastnému vnútru je vzácne a prepotrebné. Na druhej strane, exotický nádych procedúry a placebo efekt jednoznačne môžu fungovať a pomôcť nám priniesť do duše pokoj, vyrovnanosť, čistejšiu myseľ. A všetci dobre vieme, že psychická rovnováha je veľmi dôležitá pre liečbu každej jednej choroby.
Fyziologický aspekt liečby zvukom pramení zo skutočnosti, že naše telo má rytmus a každý jej proces má svoju frekvenciu. Medzi tie očividné patrí pravidelný tlkot srdca či spánkový režim. Ale napríklad aj činnosť tráviaceho systému je periodická, máme načasovaný príjem potravy aj vylučovanie. Experti idú ďalej a zameriavajú sa na vibrácie tela na bunkovej úrovni. A údajne zvuk je možné zladiť práve s týmito frekvenciami a tak ich upraviť späť na požadovanú, zdravú úroveň.
Je nutné povedať, že hoci táto teória nie je celkom nepodložená, takéto pôsobenie hudby ešte nebolo jednoznačne preukázané hodnoverným výskumom. A na druhej strane, zamerať sa na konkrétnu problematickú časť tela daného jednotlivca by si vyžadovalo okrem presnej znalosti jeho „správnej“ frekvencie aj mimoriadne širokú škálu nástrojov na vydanie presného tónu, ako aj neuveriteľnú zručnosť človeka obsluhujúceho napríklad gong: akou silou a na aké miesto udrie do značnej miery ovplyvňuje výsledný tón. Toto by bolo nevyhnutné dotiahnuť do dokonalosti na mikroúrovni.
Takže ako sa muzikoterapia líši od liečby zvukom?
Zjednodušene povedané, predovšetkým hudbou. Muzikoterapia sa neopiera výlučne o jednotlivé tóny, ale kostrou liečby sú melódie. Či sa už jedná o inštrumentálne kompozície alebo spievané piesne, či notoricky známu vážnu hudbu alebo improvizované skladby, základom je pieseň.
Samotná pieseň má v mnohých prípadoch terapeutickú hodnotu. Okrem okamžitej úpravy nálady (odbúranie stresu, povzbudenie, dodanie energie, provokácia úľavy v podobe plaču) či faktu, že rytmika nás motivuje k pohybu (tanec, ale aj mimovoľné vyklepkávanie rukou či kopkanie nohou), hudba môže mať napríklad hodnotu reminiscenčnú (mladý človek si „len“ pripomenie krásne strávené chvíle alebo dôležitú životnú udalosť; seniori trpiaci demenciou ale neraz dokážu bezchybne reprodukovať texty starých piesní a následne sa neraz dočasne upraví aj ich momentálna komunikácia so svetom). Muzikoterapia môže pomôcť pri poruchách správania detí, ktoré získavajú možnosť vyjadrenia a sebakontrolu. Ako rodinná či paliatívna terapia je muzikoterapia nenahraditeľná. Možností je neúrekom a (našťastie) mnohé z možných oblastí využitia sú celkom dobre zmapované a existujú možnosti štúdia, ktoré záujemcu uvedú do problematiky.
Pieseň je teda spomínanou kostrou. Okrem toho sa po úvodnej fáze pridávajú rôzne aktivity zvolené podľa možností i potrieb prijímateľa (klienta). Medzi ne môže patriť aj hra na perkusné nástroje, čo môže veľmi pripomínať sound healing. Najväčším rozdielom na prvé vzhliadnutie je účasť prítomných. Klient väčšinou nie je pasívny, ale naopak, zapája sa do všetkého, vrátane hry na nástroje.
Na začiatku sme prirovnali muzikoterapiu k masáži z jediného dôvodu, a síce, že práca masérov je známa. I ten, čo ich služby nevyužíva, zaiste okrem toho, že maséra má dnes každý športový klub, počul o rôznych druhoch masáží ako je bankovanie či lymfodrenáž. (A bohužiaľ tiež existujú „naslovovzatí odborníci,“ ktorí tieto služby ponúkajú bez relevantných vedomostí a preto je ich účinnosť prinajmenšom otázna.)
Podobne je to s muzikoterapiou. Smerov, odnoží, druhov tejto (v našich krajoch stále nie veľmi známej liečby) je mnoho. Hudba je úžasným mostom medzi pacientom a terapeutom; pomáha nadviazať kontakt pri depresii, autizme a iných ťažkých stavoch, motivuje prijímateľa zapojiť sa do činnosti a tiež celý proces uľahčuje, pretože platí staré známe: príjemné veci sa robia ľahšie. Starostlivo zvolené piesne môžu nielen sprevádzať, ale vhodne podporiť napríklad rehabilitáciu po úraze. A tak ďalej.
Je úplne nemožné čo i len stručne spomenúť všetky možnosti muzikoterapie v jednom článku. Mojím cieľom bolo bez zložitých výrazov vysvetliť najmä čo muzikoterapia nie je, i keď sa tak často mylne označuje. V ďalších článkoch si niektoré z odnoží predstavíme v nádeji, že nielen vnesieme viac svetla do tejto úžasnej sféry, ale že sa viac a viac ľudí inšpiruje a začne sa muzikoterapii venovať profesionálne.
