Politický systém mi pripomína manželstvo: buď to nedokonalé sa budeme snažiť vylepšovať, alebo uveríme sladkým rečiam a po pár dňoch vášne skončíme na ulici s opilcom a násilníkom.
Stáva sa to často. Manželská kríza príde aj vo vzťahu, ktorý začal ako presladený romantický film, aj v manželstve prameniacom “zo zvyku,” aj vo vzťahoch, ktorým nik oficiálne nepožehnal. Po dobe „v dobrom“ príde čas na „v zlom.“ Za niektoré dôvody môže jeden z partnerov, za niektoré obaja spoločne, ale väčšinu prinesie proste život: choroba, finančné problémy, starosti so širšou rodinou atď., atď, všetci to poznáme. Život so sebou prináša nielen radosti. Ťažkostí je vždy dosť. A v snahe vysporiadať sa s nimi neraz v napätej atmosfére stačí škrtnutá zápalka a konflikt je na svete.
Ako je to vo vašom vzťahu? Rozumná diskusia? Alebo sa hádka potichu nechá upadnúť do zabudnutia, akože sa vlastne nič nestalo? Alebo sa nedajbože stupňuje a stupňuje?
A potom sa možno objaví ktosi chápavý, kto bude vedieť, kedy má čo povedať, kto odsúdi manžela, ktorý si chcel pozrieť zase futbal a nevenoval sa návšteve v podobe manželkinej sestry; objaví sa rytier, ktorý si spomenie na meniny. A žena akosi zabudne na to, ako jej manžel pri vlaňajšej chrípke o polnoci varil čaj.
Ale čo potom? Ako dlho budú trvať sladké reči? Ktoré zo sľubov sa podarí naplniť? A ktoré boli vôbec myslené úprimne?
Teraz si predstavme, že manželom je vláda a manželkou je ľud.
Po rokoch tyranského manžela prišiel nový partner. Nebol dokonalý. Sprvu sa museli obe strany veľa učiť, ako spolunažívať, ako vedno hospodáriť, ako tráviť spoločné chvíle. Spolu čelili mnohým nástrahám života, prišli neduhy, chudoba, kriminalita, ale aj nádej, sloboda, príležitosti. Učili sme sa, že žiť v demokracii znamená prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia podobne ako v dospelom živote.
Dnešný tajomný rytier sa neobjavil z ničoho nič. Bol tu odjakživa. Len sme mu zrazu začali venovať viac pozornosti, než by bol zaslúžil. A tak sme začali počúvať jeho dobre premyslené reči o chybách manžela a o tom, ako rytier je lepší, ba čo viac, je úplne dokonalý.
A zrazu naša manželka stále viac a viac počúva rytiera, už s ním začína koketovať, prijíma karafiát na Deň žien.
Ale väčšina vzťahov nie je perfektných. Každý človek prináša svoje hodnoty, postoje a preferencie, ktoré môžu byť veľmi odlišné od názorov partnera. Tieto rozdiely ale nemusia automaticky viesť ku konfliktu. Naopak, ponúkajú príležitosť rásť, spoznať a pochopiť, časom aj rešpektovať a akceptovať rozdielne názory a kultúry.
Podobne ako v medziľudských vzťahoch, keď je vzťah v troskách, najväčšou výzvou je rozhodnúť sa, či ho vôbec ešte chceme zachrániť. A potom príde otázka, ako na to. A skutočne, často nevidíme zmysel. Veď všetci by sme len chceli žiť v pokoji a kľude, nie neustále čosi riešiť.
No nie je lepšie, keď príde niekto, kto nás ubezpečí, že s ním bude slnko svieti vždy a za každých okolností? Niekto, kto poukáže aj na tie chyby súčasného partnera, ktoré sme si doteraz ani neuvedomili? Niekto, kto nám proste sľúbi ružovú budúcnosť?
Moja odpoveď znie nie. Už vieme, že neriešené problémy samé od seba nezmiznú, ale sa budú len nabaľovať, v "lepšom" prípade ich odsunieme generáciám, ktoré prídu po nás. Ako aj vo väčšine vzťahov, tak ak v politike neexistujú ľahké riešenia. Ak ktokoľvek tvrdí, že ich má, tak mu môžete veriť rovnako ako rytierovi, ktorého pravdepodobne romantická nálada prejde veľmi rýchlo po tom, čo dobyje vaše srdce. Úloha dokončená, misia splnená. A čo teraz? Otvoriť si pivo pri futbale s nohami na stole, alebo ísť hrať sa na rytiera u ďalšej naivky? Obe možnosti predstavujú optimistickejšie scenáre.
Ak tiež vidíte paralelu medzi vzťahom medzi dvomi ľuďmi a vzťahom občan-štát, zamyslite sa, či máme vôľu zachrániť a vylepšovať našu demokraciu, alebo sa necháme strhnúť prázdnymi sľubmi a potom budeme odovzdane poslúchať toho rytiera s vedomím, že cesta von z tohto vzťahu bude takmer nemožná.
