4. Lima a jej kontrast
Ešte keď sme sa viezli s Matúšom z letiska v taxíku spomínaného taxikára, sledoval som z okna okolité domy a štvrte. Skonštatoval som , že je tu z veľkej časti skutočne bieda, čo som aj predpokladal a očakával. Matúš však len sarkasticky skonštatoval: " Toto? to si ešte nevidel predmestia Limy." Čo presne mal na mysli som dokonale pochopil až o 2 dni neskôr, keď sme sa vydali na náš naplánovaný trip a ja som z okna autobusu sledoval obrovské slumy, kde celé rodiny žijú z niekoľko soles na deň. Býval som však v Kennedyho parku, v časti Miraflores, čo je vyspelá a moderná časť Limy. V tejto časti to bolo skutočne príjemné, bezpečné a pôsobiace tak, že tam zväčša býva stredná trieda a turisti. Miraflores má však moderné časti s výškovými budovami a hotelovými komplexmi svetovej triedy.
5. Peruánsky prime time
Večer predtým ako sme mali vyraziť z Limy do Paracasu, som sa zašiel najesť do miestnej reštaurácie hneď pri hostely. Jedlo bolo ako inak...chutné a lacné. V podniku bola zapnutá telka a dávali v nej (ako som neskôr zistil) veľmi obľúbený program v Peru. Na chvíľu som sa teda zapozeral. Vedel som, že južná Amerika je liahňou telenoviel, vyznávania kultu krásy, kde vymakané telá a plastika sú samozrejmosťou vyššej triedy a televíznych idolov. To čo som však videl na obrazovke ma po chvíľke sledovania priviedlo do pomykova a zároveň pobavilo. Bola to kombinácia Big Brother, Vyvolených, modelingového kastingu, vedomostného kvízu a americkej paródie, kde sa každému ujde kečup na sveter, alebo zmrzlina na hlavu. Táto show totiž pozostávala z dvoch súperiacich tímov zložených zo ženských a mužských modelingových idolov. Uvádzal to moderátor, ktorý im kládol vedomostné otázky a ak niekto odpovedal nesprávne, musel vojsť do jednej z miestnosti, kde na neho spustili gebuzinu rôzneho druhu :) Celý televízny program som však nesledoval, takže nedovolím si hodnotiť celkovú televíznu produkciu v Peru, ale o tento zážitok som sa nemohol nepodeliť .Práve to ma fascinuje na juhoamerickej kultúre. Na jednej strane je veľmi konzervatívna, náboženstvo tam má veľkú váhu a na strane druhej je sexualita, kult tela a krásy omnoho výraznejší ako v Európe, či severnej Amerike.
6. Fauna na Islas Ballestas
Prvou zastávkou nášho tripu bol Paracas. Je to jedno z miest odkiaľ vyrážajú lode do prírodnej rezervácie Islas Ballestas. Počkali sme kým sa naplní loď ostatnými turistami a vyrazili sme na ostrovy. Počas cesty som si urobil fotku so známym geoglifom Candelabro (svietnik) vytvoreným v mäkkom podlaží severnej strany polostrova Paracas. Samozrejme najväčšie očakávania som mal od Nazca Lines a Machu Picchu, ktoré ma ešte len čakali a možno práve preto ma ostrovná rezervácia Islas Ballestas tak príjemne prekvapila a fascinovala. Tá nádherná fauna na skalnatých bralách ma úplne očarila. Obrovské množstvo druhov vtákov, pohodlné uškatce leňošiace len tak na skalách. Je neporovnateľné vidieť exotické zvieratá v zoo. Vidíte len akýsi kúsok vytrhnutý z prirodzeného prostredia. Tu to vidíte ako celok a preto to dokážete tak poňať a vychutnať si to. Moje zmyslové receptory pracovali tak rýchlo ako pracovali cvakajúce fotoaparáty v rukách ostatných nadšencov a mňa. To boli presne pocity, ktoré som prežíval a nedokázala ma vyrušiť ani letka čajok, ktorá zbombardovala náš čln trusom. Akoby zázrakom mňa nezasiahli, zrejme som bol príliš nadšený :)
7. Mototaxi
Našou ďalšou zastávkou bolo mesto Ica (Ika), ktoré sa nachádza južnejšie a hraničí s púšťou. Toto mesto na mňa pôsobilo veľmi príjemne, prirodzene a folklórne. Asi tak nejako som si predtým predstavoval tradičné juhoamerické mesto. Mestská katedrála bola plná a slúžila sa v nej akurát omša, ktorá bola predjedlom k slávnosti na hlavnom námestí, kde sa chystalo niečo významné. Čo som však v Lime nevidel, ale v Ice áno, boli tzv. mototaxi. Ja som si ich už však stihol premenovať na motorizované rikše, teda "motorikše." Veľmi mi to totiž pripomínalo dopravné prostriedky z Indie. Niektoré vyzerali akoby boli podomácky zostrojené a iné zase akoby ich majiteľ pravidelne tuningoval a vylepšoval. Naša ďalšia cesta smerovala do oázy Huacachina, ktorou je mesto veľmi známe. Povedal som Matúšovi, že by som rád vyskúšal mototaxi a tak sme nasadli. Šofér, ktorého som videl len cez nakrivo vyrezaný kruhový otvor v papundekli, bol veľmi príjemný a zhovorčivý. Keď na to šliapol, tak som sa cítil ako v kočiari na motorový pohon a adrenalín mi narastal v priamej úmere s cestou. Štrikovali sme pomedzi autá a autobusy ako žiletka a nikdy som nevedel či máme prednosť, alebo nie. So smrťou v očiach a dobrodružstvo v krvi sme napokon dorazili do Huacachiny.
V nasledujúcich častiach nás ešte čaká Nazca a jej svetoznáme obrazce, ktoré je možné vychutnať si v plnej paráde len z vtáčej perspektívy, pyramídy Cahuachi a cintorín Chauchilla v jej okolí.´Potom sa presunieme podstatne južnejšie do Arequipy, kde som navštívil nádherný kláštor Santa Catalina. Tak navštívime turisticky rušné mesto Cusco a zlatým klincom bude samozrejme Machu Picchu :)
