Martin Karvaš
Neutrálny týždeň v LIDLI
Keby som pristupoval k Lidlu ako tento reťazec k náboženskej neutralite,tak by som ich musel požiadať o to, nech si vymažú svoje logo.
Keby som pristupoval k Lidlu ako tento reťazec k náboženskej neutralite,tak by som ich musel požiadať o to, nech si vymažú svoje logo.
Cestovanie prináša aj veľa zážitkov a momentov, ktoré vás zaujmú, prinútia zamyslieť sa, či dokonca dobre pobavia. Do tohto fotoblogu som vybral 10 z množstva takýchto momentov, ktoré som zachytil počas svojich tripov.
Píše sa rok 2016...KDH sa nedostalo do parlamentu. Nikto si však nevšimol, že by Figeľ za to vyvodil zodpovednosť, podobne ako si voliči za tie 4 roky nevšimli ani jeho prítomnosť v parlamente.
Dnes pán prezident ako aj viacero politických predstaviteľov dokázal, že im chýba akýsi komplexný pohľad a politická predvídavosť. Zdá sa, že sa vôbec nepoučili z volieb do VÚC, po ktorých sa stal Marián Kotleba županom BB kraja.
Prednedávnom sa ku mne dostala informácia, ktorá rezonuje dodnes(klasická kauza, všetko je v pohode, nič sa nedeje), že Ministerstvo školstva SR zabezpečilo pre naše školy nové sifóny za cca 270 eur.
Vyvrcholenie môjho cestopisného fotoblogu s príbehom :)
V poradí už tretí diel, ktorý má skôr charakter fotoblogu. Samozrejme je v ňom zahrnutý aj môj príbeh so skúsenosťami a poznatkami, ktoré som nadobudol. Takže poďme spolu poznávať ďalšie hodnotné miesta Peru.
Pokračovanie môjho príbehu bohaté na obrazovú prílohu :) Predošlá časť: http://karvas.blog.sme.sk/c/371456/ja-a-peru-moj-kratky-pribeh-1-zo-4-casti.html
Mojím zámerom nebolo napísať odbornú štúdiu o danej krajine a kultúre. Vyfarbiť ju pozitívne, alebo negatívne. Je to len krátky príbeh plný skúseností a zážitkov mladého cestovateľa. Každá krajina má predsa svoje čaro a určité stereotypy kultúry, ktorými je charakteristická. No každý zažije ten svoj príbeh, ktorý ma vlastné špecifiká. Rád sa s vami podelím o ten môj...
Prípad Róberta Bezáka rezonuje v médiách už celý rok a ja som mal za každým potrebu vyjadriť sa k tejto téme, alebo presnejšie povedané nespravodlivosti. Keďže sa toho toľko popísalo a objavili sa aj názory, s ktorými som sa stotožňoval, tak som to nepovažoval za potrebné. No tento krát, najmä keď R. Bezák oznámil na Pohode, že pravdepodobne odíde zo Slovenska(absolútne sa mu nedivím), tak som sa rozhodol vyjadriť aj ja svoj názor a povedať, čo si o tomto celom divadle v réžii cirkvi myslím ja a možno aj väčšina z vás.
"Tá dnešná mládež! Blbí vysokoškoláci! Nevychovaná mládež !" Takto všelijako môžete byť počastovaný najmä rozhorčenými dôchodcami v MHD, či už sa správate naozaj chrapúňsky, alebo celú cestu máte výčitky svedomia, ako len uvoľniť miesto tej babičke, ktorá je od vás skôr ďalej ako bližšie, no faktom je, že sedíte. Takže na vás podozrenie o nevychovanosti padá rovnako.
Na kuchyni nás bývalo aj 15 ľudí, čo bolo celkom dosť na rozlohu kuchyne. Nepochybujem, že na Slovensku, kde sa snažíme vyžmýkať pracovnú silu na maximum, by na to vystačili aj piati, maximálne siedmi ľudia. Takže pracovné tempo bolo prijateľné, čo si myslím, že je dosť podstatné, ak nechcete aby sa vám práca zhnusila. Nemal som pocit, že som stroj, ale ľudská bytosť. Za dobre vykonanú prácu som dostal uznanie, alebo poďakovanie(niekedy možno až prehnane), ale človeku to dobre padne. Čo ma však trošku iritovalo bolo prehnané stresovanie našej šéfky aj vtedy, keď to vôbec nebolo na mieste. Na väčšine veciach sa nešetrilo, čo bolo na jednej strane dobré, ale na druhej sa mi nepáčilo to strašné plytvanie. Za celý život som nespotreboval toľko gumených rukavičiek, plastových tanierov, príborov, pohárov, ako za toto leto. To isté platilo aj pre jedlo, neexistovalo tam niečo také ako u nás, že odložím to pre prasiatka, alebo mäso pre psa, či nejaké špeciálne nádoby na takýto kompost. Ak sa cez výdaj nespotrebovalo všetko, tak maximálne sa pár vecí dalo zamraziť(aj tak sa nevyužili a vyhodili na konci kempu), ale väčšina sa vysypala priamo do koša.
Leto 2012 nebolo len letom, kedy som mal možnosť spoznať USA po stránke kultúrnej, cestovateľskej, z hľadiska mentality, ale aj po stránke gastronomickej. Deväť týždňov počas ktorých sa stal mojím dočasným domovom detský kemp, presnejšie kuchyňa a jej jedáleň(dinning hall) ma obohatili o veľa zážitkov a skúseností. Fakt, že som sa na strednej škole vyučil za kuchára (aj napriek tomu, že momentálne študujem na vysokej škole niečo úplne iné) ma či už vedome, alebo nevedome nútil hodnotiť a porovnávať americkú gastronómiu s tou našou. S americkou kuchyňou som mal dovtedy skúsenosti len z filmov, z počutia a z obchádzania fast foodov(keďže nie som ich milovník). V kempe som si však uvedomil, alebo skôr potvrdil, že tie filmy nie sú ďaleko od reality.
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji aktívne sledujem už od roku 1996, to som mal myslím 7 rokov. Každé majstrovstvá som sledoval s očakávaním a zároveň napätím, nech už sme mali tím nabitý hviezdami, alebo nie. Veľmi dobre si pamätám, keď sa nám v priebehu 4 rokov, podarilo skompletizovať medailovú zbierku a bola to skutočne krásna eufória. Postupne však nastal úpadok a siahli sme si raz takmer aj na úplne dno, ale vždy som vedel, že sa oplatí veriť a fandiť , práve kvôli takýmto chvíľam, aké sme zažili pri Jánovi Filcovi a teraz zažívame pri Vladimírovi Vůjtkovi.
Tento krátky článok nemá za úlohu niekoho propagovať, alebo naopak. Nesvedčí ani o mojich sympatiách, či nesympatiách k týmto spomenutým postavám. Je to všeobecný postreh a pohľad na danú vec...
V tomto blogu sa vyjadrím k poslednej piatkovej protestnej akcii Gorila, na ktorej som sa samozrejme zúčastnil a mal som možnosť sledovať aj zásah polície. Možno ste už počuli, čítali a videli viaceré vyjadrenia ľudí k tejto téme, ale chcem zároveň vniesť aj trošku svojej inšpirácie ako sa k tomu postaviť.
V týchto niekoľko veršoch som skĺbil predvolebné slogany niekoľkých strán(ak ich spoznáte všetky, tak super:) a vyjadril svoj všeobecný postoj k situácii na Slovensku a k tomu, prečo je aj napriek tomu dôležité voliť...
Za posledný týždeň sa na Slovensku udialo niekoľko vecí, ktoré sa v týchto končinách neudiali už veľmi dlho. V priebehu ôsmych dní sa uskutočnili 3 protesty- dva protesty proti Gorile a jeden proti ACTE. Samozrejme toto neboli prvé protesty na Slovensku, boli tu aj iné protesty napr. odborárov, lekárov atď., ktoré sa počtom zúčastnených vyrovnali, ba ešte prevýšili tento protest. Ale v niečom to bolo iné. Pri pódiu na proteste proti Gorile totiž nestáli len doktori, učitelia, kamiónisti, študenti atď. Stáli sme tam všetci za seba, ale zároveň aj za jedno, za ZMENU.
Slová ako spravodlivosť, zodpovednosť, férovosť, dobro ľudu, dobro tejto krajiny atď. nájdeme v slovnej zásobe každého slovenského politika. Všetci nám chcú dobre, každý chce byť spravodlivý, veď prečo by aj nie, keďže im dávame vo voľbách hlasy. Je to smutné, ale voľby sú zrejme jediným dňom za celé 4 roky kedy nám chcú skutočne dobre. Celý princíp politiky by som zhrnul do jednej vety: Byť politikom v dnešnej dobe znamená, uspokojiť voliča svojou kampaňou pred voľbami a po voľbách uspokojiť sponzora svojej kampane, ktorý mu ju zaplatil.
V minulom článku Nechať všetko na osud? Vyhovoriť sa na náhodu, alebo... ? som sa zaoberal ani nie tak problémom, čo je náhoda a osud (ako to aj niektorí pochopili), ale tým, čomu pripísať zodpovednosť za to, prečo je váš život taký, aký je. Avšak nedalo mi, aby som tam nenapísal aj niečo o tom, čo vlastne ten osud je. Na druhej strane náhodu som spomenul len minimálne a zamietol ju. Takže teraz chcem vysvetliť prečo a vynahradiť to vám, ktorí by ste si radi prečítali aj niečo o náhode.