12. Cusco a čistič topánok
Po niekoľko hodinovej ceste autobusom z Arequipy som konečne dorazil do Cusca s vedomím, že Machu Picchu je už veľmi blízko. Cusco má svoju špecifickú atmosféru, ktorá vás hneď pohltí. Je omnoho menšie ako Lima, ale nie je tak zasiahnuté modernou kultúrou a globálnym obchodným vplyvom ako Lima. Na mňa pôsobilo veľmi tradicionalisticky a folklórne, v kontraste s jemu vlastným chaosom a biedou. Cusco má však nádherné historické jadro, ktoré som prirodzene nemohol nechať ujsť. Keď som si tak vykračoval po Plaza de Armas (hlavnom námestí), zrazu som začul, ako na mňa niekto kričí "Heej amigo!" Bol to jeden z čističov topánok, ktorých je tam neúrekom. Samozrejme ma oslovil s tým, že mi vyčistí topánky. Slušne som ho odmietol. On sa však nevzdal a vyrukoval s tým, že ich mám veľmi špinavé. Sklonil som zrak a pozrel sa na moje čierne topánky, aby som ho mohol sfúknuť, že čo si len nevymyslí aby na mne zarobil. Topánky som mal však po dlhom cestovaní zaprášené a o čiernej farbe nemohla byť ani reč. Uvedomil som si, že má pravdu. Nuž opýtal som sa na cenu a keď som zistil, že chce za to len 1 sole(30 centov), neváhal som. Sadol som si na schody a chlapec sa dal do roboty. Najskôr ich vyčistil, potom ich ponatieral všelijakými prípravkami z množstva fľaštičiek, ktoré mal pri sebe. Robotu odviedol skutočne skvele. Moje topánky vyzerali lepšie ako keď som ich kúpil. Povedal som si, že za to mu dám aj viac solov, ale to nebolo potrebné, on sa už ohodnotil sám a z 1 sole bolo 35. Poďakoval som mu, ale ohradil som sa, že takto sme sa nedohodli. Za vyčistenie sme sa predsa dohodli na 1 sole. Samozrejme na to mal pripravenú skvelú odpoveď: "Áno, vyčistenie stojí 1 sole, ale ja som ti ich predsa aj naboxoval, vyleštil atď." Toľko peňazí som mu však rozhodne odmietol zaplatiť, ale prácu odviedol skutočne veľmi dobre, takže sme cenu zjednali na výhodnú mieru pre oboch. Aj o tom je však cestovanie...lekciu vám dokáže dať aj obyčajné čistenie topánok :)
13. Machu Picchu - božské miesto na zemi
Tradičný záber na Machu Picchu pozná snáď každý, či už vie, že sa nachádza v Peru, alebo nie. Z turistických destinácii v Peru je to prirodzene najviac komerčná záležitosť. To všeobecne zväčša znamená, že sa nevyhnete dlhým radom, turisti sú všade, za vami, pred vami, na strome atď. Predavačmi so suvenírmi sa to tam hemží tiež. Väčšinou už máte vytvorenú svoju zidealizovanú predstavu o mieste, ktoré si prajete tak veľmi navštíviť a práve tieto rušivé elementy vám môžu pôžitok ovplyvniť. Najmä, keď je to miesto nafotené turistickou agentúrou z čo najlepšieho uhla a v najkrajších farbách. Zväčša vidíte, len dané miesto...okolie, ktoré to celé dotvára neuvidíte. Preto sa aj mne pri návšteve niektorých vytúžených miest stalo to, že prišlo isté sklamanie.
Machu Picchu však nebolo tým prípadom. Po prejdení vstupnej brány a vystúpaní niekoľkých schodísk sa pred vami otvorí nádherný výhľad, ako z obrázka. Celý tento zážitok je okorenený tým, že sa na určitý čas stanete súčasťou toho celého. Okolie vás dostane, nádherné vrchy vytvárajúce prirodzené hradby okolo tohto miesta. Doslova božský klenot ukrytý v horách. Relaxovať a vychutnávať si nádherný výhľad môžete pri voľne pasúcich sa lamách a alpakách. Pri fotení dochádza k "efektu dokonalého fotografa." V praxi to vyzerá asi tak, že si urobíte fotku s Macchu Picchu v pozadí a nadobudnete pocit, že ste práve urobili najdokonalejšie foto vo svojom živote. Vyjdete však o pár schodov vyššie a urobíte ďalší záber, tento je však ešte lepší a takto pokračujete ďalej, pretože protiľahlá strana Machu Picchu je priam ideálna na fotenie. Fotka bude vašou cennou pamiatkou z návštevy tohto miesta, ale ten pocit ostane len vo vás, pretože ten sa nedá odfotiť, jedine zažiť.
http://matuszahradnik.blog.sme.sk/c/363155/machu-picchu.html
14. Na záver...opäť taxikár
Po návrate z Machu Picchu som sa potreboval prepraviť z Cusca naspäť do Limy, odkiaľ som mal zarezervovaný let do Chicaga. Do Limy som priletel po vyše hodinovom lete. Z letiska som si vzal taxi s cieľom dopraviť sa do hostela v Kennedyho Parku, kde som bol ubytovaný aj po príchode. Odlet do Chicaga som mal až na druhý deň, takže som sa v ten deň stretol aj s Matúšom, aby som mu poďakoval a rozlúčil sa s ním. Taxikárovi som však povedal, že chcem ísť najprv na hlavné námestie v Lime. Zo zjednanej ceny nebol veľmi nadšený, ale vzal ma tam. Ukázal mi kde je námestie a ja som vystúpil. Hlavné námestie som videl predtým na fotke, kde bolo vyfotené za krásneho slnečného dňa, čo nebolo mojím prípadom. Veľmi ma teda neohúrilo, no urobil som si niekoľko fotografií a tak sa vybral do hostela. V hostely som ešte napísal niekoľko pohľadníc domov na Slovensko(prišli až na Dušičky:) a na jednej z nich bolo to hlavné námestie. Pri pohľade na neho som si uvedomil, že nemá takmer nič spoločné s tým, ktoré som odfotil ja. Vtedy mi to došlo...ten "beťár" taxikár ma vyhodil úplne niekde inde:)
Pár slov na záver:
Ak máte možnosť, tak investujte svoju energiu a peniaze najmä do zážitkov.
Nemôžete ich vlastniť, môžete ich jedine zažiť a o tom je život :)
