Neonacizmus a ja

Stalo sa to jedného jarného piatkového večera, keď som sa vracal z mesta peši, lebo som nestihol autobus. Ako som šiel po Soblahovskej ulici v Trenčíne, spomedzi stromov na mňa zrazu vybehol mohutný chlap, bez výstrahy ma hodil na zem, zdvihol za golier a pravou päsťou mi mieril na nos.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

"Ty si nejaký antifašista?!" zrúkol mi ožratý neonacista do tváre. Ja,vtedy 15-ročný chalan, som bol vystrašený ako len v niekoľkých málomomentoch v mojom živote. Dá sa povedať, že som sa oň vtedy bál,predsa takíto ľudia sú schopní všetkého... Hlavou mi preblesli rôznescenáre od tých akčných, v ktorých by som ho kopol do rozkroku a utekalako mi nohy stačia, až po tie pesimistickejšie, kde sa moje telopohupovalo na vlnách Váhu.

Za antifašistu ma zrejme považoval preto, pretože som mal, keďžebola zima, šál cez ústa a na hlave kapucňu od trigovice. V totálnomšoku som zo seba vyjachtal, že predsa niesom jeho nepriateľ, okamžitesom si dal dole aj šál aj kapucňu a začal sa,"vykecávať" o tom, ako hrám v orchestri a podobné hlúposti, len aby mitou strašnou päsťou, ktorá vyzerala, že aj betónový nosník by jej sostrachom uhol, jednu nevrazil.
Uveril mi, že naozaj niesom antifašista, asi aj preto, lebo somvtedy mal dlhšie (nie dlhé, ale dlhšie!) vlasy (ktoré som si mimochodom šetril na Pohodu, na ktorejsom si potom z recesie dal punkáčske číro), no pustil ma až keď madotiahol za svojim kamarátom, ktorý stál neďaleko pri aute, telefonovala pil pivo. Ten však neonacista nebol, alebo tak aspoň nevyzeral. Arozhodne bol menej opitý a viac mu to myslelo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Samo, čo blbneš!" pokarhal ho kamarát, no vyzeral, že sa tonestalo prvýkrát. Samo ma stále držal pod krkom, a tak som si od nehovypýtal cigaretu. Tento počin dodnes neviem vysvetliť, proste som hopožiadal o cigaretu, ja, nefajčiar. To malo za následok, že ma pustil apripálil mi. Samo zostal neprítomne civieť a jemne sa usmieval, kamarátešte stále s niekým telefonoval. Po pár sekundách od prvého šluku somsa im obom ospravedlnil, že už musím ísť, že mám byť do polnoci doma,že mi to mama nakázala, a že prajem príjemný zvyšok piatkového večera.Odchádzal som priamo, snažil som sa, aby môj krok nebol príliš náhlivýa dúfal som, že za sebou nezačujem kroky Sama alebo jeho kamaráta.
Rukysa mi triasli, kolená ani nehovoriac a srdce mi bilo ako králikovi. Keďsom sa im konečne dostal z dohľadu, začal som utekať, a adrenalín sapostaral o to, že som vydržal utekať až domov, kde som si konečnevydýchol a vychutnal pocit bezpečia.

SkryťVypnúť reklamu

Až doma som si pomaly uvedomil a spracoval, čo sa mi stalo a ako som z toho vyviazol.

Aby bolo jasné, niesom punkáč, aj keď moja fotka tuto v mojom profile môže človeka uviesť do takéhoto mylného presvedčenia. Žiadnu punkáčsku česť som teda nestratil tým, že som sa vyhováral.

Rozmýšľal som však o tom, čo človek hovorí mimo nebezpečenstva, a ako sa chová keď mu fakt ide o krk. Ak som niekedy pred incidentom so Samom rozprával o tom, ako keď nás niekto napadne, tak sa nedáme, v okamihu som na to zabudol. Pohľad na tú strašnú obrovskú päsť mi vyvolal taký silný pud sebazáchovy, že zachrániť si vlastnú kožu bolo v tej chvíli pre mňa to najdôležitejšie. Úprimne som sa trochu hanbil za to, že som trochu nezabojoval.

SkryťVypnúť reklamu

Ale hneď som si uvedomil, že ja som neni ten, ktorý by sa mal hanbiť. V podstate som bol obeť, ktorú nejaký tupec prinútil zachraňovať si krk klamstvami. Každý, kto by nemal schopnosť sa pred Samom brániť, by tak konal.

Minule som zapol TV a vidím niekoľko takých istýchvygumovaných Samov, ako pochodujú Prahou.

Štve ma to. Nechcem toto zažívať. Nechcem sa viac takto báť, a takisto nechcem bojovať o holý život, len preto, že si niekto zmyslí, že sa mu nepáčim a začne ma mlátiť. Po mojej skúsenosti s neonacistom sa už kompromisom chce venovať len to racionálne vo mne.

"Neonacizmus tu proste nesmie byť!" kričia po mne obe zložky mojej osobnosti, aj racionálna aj emocionálna. To je to, na čom sa zhodnú. Akurát jedna je za pacifistické riešenie a druhá má chuť ich všetkých vymlátiť.

SkryťVypnúť reklamu

Bez toho incidentu by som o tejto téme zrejme tak horlivo neuvažoval, a preto, hoci je to absurdné, tak ti ďakujem, Samo.

Martin Kaščák

Martin Kaščák

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

drum'n'bassovo založený človek, ktorý neznáša nespravodlivosť, alternatívnu medicínu, sekty a podobné ľudíoblbujúce záležitosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

280 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

62 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

734 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu