Ako môžeš ľúbiť budúcnosť, keď si neodpustil/a to, čo sa stalo v minulosti. Ak sa trápiš tým, čo bolo, zmeškávaš to, čo sa práve deje. Tým si aj určuješ nový smer svojej budúcnosti. Nauč sa žiť teraz a tu, život si vychutnávať.
Niečo pustiť, od niečoho sa odpútať je základná lekcia pána učiteľa Hnevu. Ak sa budeš snažiť upravovať spôsob života iného tak, ako sa páči tebe, budeš v sebe pestovať hnev, lebo ten druhý s tým nebude súhlasiť tak, ako nesúhlasíš s tým ty, keď niekto druhý chce zasahovať do tvojho života. Všetci vždy vedia, čo majú druhí robiť aby boli zdraví a šťastní, ale nevedia čo majú robiť sami.
Ak premeníš oheň hnevu a zlosti v svojom srdci na plameň ochoty a naučíš sa medzi nimi rozlišovať tak, že nebudeš zasahovať do ich života násilne, vyprodukuješ lásku a každý ťa bude mať rád, lebo bude vedieť, že žiješ svoj život a nesnažíš sa zmeniť ten ich, iba povieš naň svoj názor. Nik nepotrebuje kritika, ale dômyselný pozorovateľ je na nezaplatenie.
A čo prílišná ochota?
Nič iné iba dokonale maskovaný hnev.
...„Ocko a prečo tete Melánke puklo srdiečko, keď ona sa nikdy nehnevala? Veď ona stále za každého všetko urobila, stále bola milá.“
„No vieš Janka, aj ochota má svoje hranice...“
„Čo to znamená?“
„Ale ak si príliš ochotná, znamená to, že iným posluhuješ z dôvodu, aby Ťa prijímali a očakávaš, že Ti budú za to vďační. No nefunguje to tak. Prílišná ochota je dokonale maskovaný hnev. Ak tí ostatní potom nie sú ochotní vyjadriť ti vďaku, tak to v tvojom vnútri vrie a stále niečo očakávaš. Ak to neprichádza, tak sa hneváš:“
"Teta Melánka je naozaj dobrosrdečná, lebo jej záleží na zdraví druhých menej ako na jej samotnom. A takto to tiež nefunguje. Vníma to, čo by potrebovali druhí, no nevníma svoje potreby. Táto nerovnováha ju hádže do vnútorného nepokoja a tak miesto toho aby si primerane uvedomila a vnímala svoje potreby a bola pripravená a zodpovedná povzbudiť a posilniť svoju vlastnú sviežosť – potrebu svojho tela, rovnako, ako sa zaoberá tým, čo potrebujú ostatní. A pretože to tí ostatní od nej nepožadovali, tak si nemysleli, žeby za to potrebovala poďakovať. A preto, keď sa tete Melánke nedostalo vďaky, tak to v nej vrelo, tlakovalo sa to až si to nakoniec odnieslo jej srdiečko“... úryvok z pripravovanej knihy pre deti "Môj učiteľ Hnev (či Ochota?...)".
Ponechať milovanému človeku slobodu je to najťažšie v živote. Ak sa nenapĺňajú tvoje predstavy o tom, čo má ten druhý robiť aby bol zdravý a šťastný, tak prepadáš do hnevu alebo prílišnej ochoty, a chceš to zaň urobiť podľa svojho. A ak nepoďakuje, tak sa hneváš a si v jednom kolotoči.
Či?
Ilustrácia:Miška Zelinková (Môj hnev a ochota)
