Tento prezidentov antagonizmus začína liezť na nervy, preto by bolo ukľudňujúce, ak by začal liezť aj ľuďom, ktorí majú v popise práce určovať hranice zákona a rozoznať nástup samovôle.
Ak ustúpime od „náročnej“ požiadavky výkonu demokracie aspoň na úrovni stredoeurópskych štátov, nemôžeme ustúpiť od protestu voči očividnej protekcii člena Smeru, kvôli ktorému nám hrozia sankcie Európskej Únie.
Súdny človek sa opýta, kde zmizla prezidentova zodpovednosť voči štátu v tomto prípade? Odpoveďou je; že najskôr sa asi zľakla nudy „terciárnosti“ a preto ostala mlčať.
Na záver ešte jedno štátnické vyjadrenie pána prezidenta: „Gašparovič vyjadril presvedčenie, že budúce Vážneho rozhodnutia na tomto poste vylúčia čo i len náznak korupcie pri schvaľovaní veľkých projektov.“ Občan republiky môže pri týchto slovách zalapať po dychu od neskutočnej prezieravosti prezidenta a pri jeho nadpriemerných vizionárskych schopnostiach . Na druhej strane v prípade Čentéša sa tieto vlastnosti menia na žalostne podpriemerné.
