Wau, ty máš ale talent !
Roky pracuješ na rozvíjaní svojej vášne. Niečo ti ide prírodzene od ruky. Ľudia tvoju prácu, výkon či produkt ocenia, no ty nedokážeš pochváliť sám seba. Máš pocit, že sa stal omyl. Že ten výborný článok si napísala len náhodou, tú kľučku na ihrisku si zvládol len so šťastím a ten gól k tomu, bola naozaj obrovská nevedomosť, veď si už ani nemieril. Myslíš si, že ľudia majú o tebe len zbytočné mylnú predstavu a nepoznajú ťa dostatočne dobre. Aj napriek nespočetne veľa pochvalám, máš o sebe veľmi nízku mienku, a roky strávené drilovaním či následné dostavenie úspechu , neberieš v úvahu. Podkopávaš sám sebe nohy a topíš sa vo vlastnej hlave.
Teší ma, aj takto vyzerá život so sydrómom podvodníka.
Za objavením a definovaním tohto problému, ktorý v dnešnej dobe trápi mnoho ľudí, stoja ženy.
V roku 1978 psychologičky Pauline Rose Clance a Suzanne Imes, prvý krát pomenovali tento termín.
Nazvali ho fenoménom.
Pauline bola najmladšie dieťa zo šiestich súrodencov a aj napriek jej akademickým výsledkom, ktoré sa radili do kategórie vynikajúce, bola trýznená svojím vlastným presvedčením o neschopnosti a nedostatočnosti. Keď však neskôr, ako učiteľka zbadala, že podobný problém trápi aj jej študentky, spojila sa so Suzanne, ktorá v mladosti nazbierala podobné skúsenosti. Spoločne viedli mnoho rozhovor s úspešnými ženami, ktoré aj napriek ich veľkým úspechom, nevedeli oceniť svoje schopnosti.
Spomínaná štúdia ich doviedla k záveru, že aj tento problém má pôvod už ďaleko v našom detsve a vzniká v rodinných dynamikách a vnútorných presvedčeniach. Niektoré ženy zo štúdie totiž vyrastali v rodinách, kde boli stavané do pozícii, menej inteligetných či slabo zručných článkov, v porovnaní s ostatnými členmi rodiny, najmä súrodencami.
Pri prvotných zisteniach si mysleli, že tento pocit postihuje iba ženy, opak je však pravdou.
Neskôr vyšiel ďalší výskum, ktorý ukázal, že tento pocit, môžu prežívať aj muži.
Článok v časopise International Journal of Behavioral Science z roku 2013 tvrdí, že až 70 percent ľudí môže zažiť syndróm podvodníka, behom svojho života.
Je paradox, že osobnosti svetovej úrovne, ktoré sú za svoj talent a schopnosti oceňovaní celosvetovo, a dostáva sa im veľkého zadosťučinenia a finančného ohodnotenia, počas celej kariéry, často s týmto syndrómom vedú svoje vnútorné boje taktiež.
Emma Watson, ktorú takmer všetci poznáme zo sériie filmov Harry Potter, v ktorom stvárnila inteligetnú a disciplinovanú Hermiónu, sa na titulke časopisu Vogue vyjadrila, že počas kráčania po červenom koberci, sa cítila ako podvodník. Nedokázala spracovať fakt, že niekto uznáva jej herecké umenie a pokladá ho za príkladné.
Michelle Obama, bývala prvá dáma Spojených štátov amerických už vo svojej knihe "Becoming" spomína, ako ju trápili pochybnosti o sebe samej, už v školskom veku. Po zvolení jej manžela za prezidenta, sa aj vďaka svojej práci stála "symbolom nádeje". Takto ju nazvala skupina londýnskych študentiek na rozhovore v Elizabeth Garrett Anderson School in London, kde v miestosti sedelo 300 žiakov. Jedna zo študentiek sa priamo opýtala, ako vníma toto pomenovanie. Sama Michelle priznala, že sa často cíti ako podvodník.
Lewis Capaldi, svetový spevák, ktorý označuje obdobie po vydaní jeho debutového albumu, ktorý sa stal najpredávanejším v Británíi, za obdobie zrodu pocitu syndrómu podvodníka, zažíva podobné pocity tiež. Vydal pieseň s názvom The Pretender, kde o tomto probléme hovorí otvorene.
Tom Hanks, oscarový herec, ktorého herecké umenie, oceňujú svetoznámi kritici, sa v podcaste “Armchair Expert with Dax Shepard vyjadril, že pri točení filmu "Cesta do Perdicie" s uznávaným hercom Paulom Newmanom, musel prekonat pociť syndrómu podvodníka. Pretože po boku herca takýchto rozmerov, spochybňoval svoje vlastné schopnosti.
Je nutné podotknúť, že syndróm podvodníka , nie je považovaný za oficiálnu psychiatrickú poruchu, , ale je uznávaný mnohými v psychologickom spoločenstve ako skutočný pocit, ktorý ľudia zažívajú.
Aj mňa tento syndrom často dobehne. Obmedzuje ma v hľadaní práce, hraní vysneného športu a v budovaní kariery. Je to veľmi dlhý a vyčerpávajúci proces, ale inak by bol ten život nudný, že ?
Opýtala som sa AI na pár rád, ako s týmto pocitom podľa nej pracovať. Tu sú, poď ich so mnou otestovať.
1. Uvedom si, že podobné pocity, přežívá mnoho ľudí na zemi
2. Nauč sa hovoriť o svojích pocitoch (netráp sa myšlienkami, že niekoho otravuješ)
3. Zaznamenávaj si svoje úspechy (píš si denník)
4. Posnaž sa naučiť prijmať komplimenty
5. Zastav porovnávanie s ostatnými
6. Popracuj na svojom sebavedomí (selfcare randičko je prima, veľa sa hladkaj !)
7.Zameraj sa na pozitíva (každý večer si ich zopakuj)
Pamätaj, nie si v tom sam/a.
