Pôvodne som v tejto chvíli plánovala písať podklady pre ďalší akademický rok.. ale situácia, do ktorej som sa vrátila do Trnavy, mi nedovolí sústrediť sa na nič iné. V prvých chvíľach písali médiá o pobúrení Trnavčanov v súvislosti s odvolaním J.Ex. Róberta Bezáka. Ak by som mala nazvať emóciu, ktorá sa dnes šíri medzi ľuďmi, tak je to sklamanie a bolesť. Zozačiatku ostrá, pichľavá, ktorá neskôr prechádza do hlbokej, prázdnej, zmysel „strádajúcej“.
V súvislosti s odvolaním arcibiskupa Bezáka však nechápem mnohé veci:
- - Keď človek odíde, kolobeh života sa nezastaví. Ďalší ľudia plynule preberú rôzne aktivity, ktoré predtým daná osoba organizovala. Prečo sa pod zámienkou „inventúry“ rušia projekty, ktorými sa R. Bezák snažil priblížiť Cirkev ľuďom?
- - „protibezákovci“ vyhlásili, že protestujúci ľudia idú proti pápežovi, keď spochybňujú jeho rozhodnutia. Nikto z nás nespochybňuje neomylnosť pápeža v otázkach vierouky, tak ako sa to píše v katechizme. Kauza Bezák však nie je otázka náboženstva. Ide o personálne riadenie cirkevnej hierarchie, takže žiadaním vysvetlenia od kompetentných, ľudia iba vyjadrujú túžbu po pravde.
- - Nechápem postoj slovenských biskupov, ktorí v súvislosti s odvolaním R. Bezáka zaujali pred verejnosťou pštrosí postoj. Tento ich postoj prispieva k rôznym špekuláciám smerujúcich k presvedčeniu, že sa toto odvolanie udialo za mimoriadne zvláštnych okolností.
- - Nechápem postoj oficiálneho katolíckeho týždenníka – Katolíckych novín, ktoré namiesto aktuálnych udalostí a hľadaniu pravdy venujú dvojstrany korytnačkám a krížovkám. Vyjadrenia k uvedenej „kauze“ sme očakávali práve medzi katolíckou inteligenciou, nie v iných médiách. Posledné 2 čísla tohto týždenníka považujem, ako ich dlhodobý predplatiteľ, za výsmech zdravému rozumu a urážku všetkých, ktorí odoberali Katolícke noviny ešte počas totalitného komunistického režimu.
- - Som sklamaná z postoju KDH.. ktoré vlastne nepovedalo nič. Absolútne nič. Nič na biskupa, ktorý otvorene podporoval Figeľa v predvolebnej kampani. Hoci sa predtým radi nechávali vidieť v jeho prítomnosti.
R. Bezák pre mňa reprezentuje autentické kresťanstvo. Také, čo prirodzene a príťažlivo vychádza z chrámov von a priťahuje ľudí svojou láskavosťou a milosrdenstvom. Nemožno ho nazvať liberálom, ako ho označili mnohé médiá. On nemenil dogmu, ale menil formu evanjelizácie, to nie je liberalizácia. Je pravda, že v prípade „kázania o Bohu“ hovoril viac o Božej láske, než o treste. Jeho kázne neboli o tom, čo „SOM JA v diecéze urobil“, ktorý kostol „SOM JA vysvätil“, ako „SOM JA komu pomohol“. Boli o tom, kde všade možno Boha nájsť vo všednom živote, ako sa k nemu napriek všetkým prekážkam môžem priblížiť.
Prajem pánu arcibiskupovi veľa lásky a pokoja v srdci.. Nám ostatným veľa dôvery vo víťazstvo spravodlivosti a zdravého rozumu. Takisto nám prajem znovunadobudnutie dôvery v ľudí, ktorí vedia pravdu a mlčia a Božie milosrdenstvo pre tých, ktorí ničia Bohom vyvoleného človeka.
